Budík

Vždy, keď vstanem z postele,

cítim to aj na čele.

Pozriem - už je pol desiatej,

mal som tam byť o deviatej,

budík zase nezvonil,

nakoniec som ho stratil.

Vyliezol som na kopec,

povedal som: „Veľká vec.“

Na tom kopci zahliadol som strom,

veľa listov bolo na ňom.

Bol to ale krásny deň,

zahliadol som malý kmeň.

Začal padať dážď, započul som: „Háďž!“

Chlapci loptu hádzali

a v tom daždi behali..

Hľadal som aj pod posteľou,

máme asi doma zlodejov,

inak to vysvetliť neviem.

A nákupy – už sa veziem,

hľadám všade budíky,

kúpil som aj cukríky.

Budíky sú vypredané

a boli tak elegantné!

Kúpil som ho v malom obchodíku,

prechodil som aj Afriku.

Nakoniec som ho našiel,

a tak som budík vrátiť išiel.

Potom som šiel do práce,

cítil som sa tak trápne,

asi mi z toho hrabne.

Toto je koniec básničky,

neboli to zas až také zážitky...