Milí čitatelia Školského časopisu!

12. apríla 2024 sa v priestoroch našej školy uskutočnil 2. ročník Venčekovej slávnosti. Tejto dobrovoľnej akcie sa mohli zúčastniť žiaci 9. ročníka. Poctivo sme začali trénovať už 11. januára. Stretávali sme sa každý štvrtok po vyučovaní v našej telocvični, pod dozorom dvoch lektorov a pani učiteľky. Celý kurz trval 12 týždňov a spočíval v tom, aby sme sa naučili základné tance a taktiež niečo z bontónu. To, čo sme sa počas týchto hodín naučili, sme predviedli našim rodičom a učiteľom na samotnom Venčeku. Ako to celé prebiehalo, a prečo sa to vlastne volá Venček? Po ukážke tancov (waltz, valčík, polka, chacha, rumba, salsa, bachata, tango) nasledoval rodičovský a učiteľský tanec. Po dotancovaní sme si išli vziať naše vlastnoručne vyrobené venčeky a chlapci srdiečka. To bolo znamenie, že nasledoval venčekový tanec. Počas dvoch pesničiek sme si museli zatancovať s každým, komu sme chceli jeden zo svojich venčekov darovať. Prví štyria chlapci a prvé štyri dievčatá s najvyšším počtom venčekov a srdiečok automaticky postúpili do finále. Postupujúci si však museli vybrať tanečného partnera spomedzi tanečníkov, ktorí nepostúpili. Vo finálovom tanci súťažilo spolu 8 párov o titul kráľa a kráľovnej Venčeka. Po dotancovaní, vyhodnotení a ukážke lektorov na nás čakala chutná večera od našich skvelých pani kuchárok. Neskôr sme sa už len na pamiatku pofotili a užívali si, že už to najťažšie máme za sebou. Na konci večera nás čakala už len voľná zábava, ktorú sme si veľmi užili a parádne sme sa vybláznili.

Určite neľutujem rozhodnutie zúčastnenia sa na tejto akcii, ktorú si pre nás škola pripravila. Budúcim deviatakom by som chcela odkázať, aby si nenechali takúto skvelú udalosť ujsť, pretože to naozaj stojí za tie zážitky, ale aj za tie naučené tančeky. Touto cestou by som sa za všetkých zúčastnených žiakov chcela poďakovať lektorom za obrovskú trpezlivosť a snahu nás niečo naučiť. Učiteľom za podporu, čas strávený na nácvikoch, ale aj za krásnu výzdobu. Pani kuchárkam za skvelé pohostenie a super atmosféru. Žiačkam ôsmeho ročníka, ktoré počas svojho voľného času prišli obsluhovať. Matúšovi za skvelé fotky. No najväčšia vďaka patrí našim rodičom, ktorí do nás počas našej tanečnej cesty vkladali nádej, a že nás niektorých prehovárali, aby sme sem nakoniec išli. ĎAKUJEME!