Dňa 12.10. nám pán riaditeľ spoločne s pani učiteľkami zorganizovali branné cvičenie, tentokrát netradične, k prameňu Ipľa a pamätníku leteckého nešťastia. Všetko to začalo ráno približne okolo 8:00, keď nás autobus, ktorý nás čakal pred školskou bránou odviezol na Polianky . Cesta nebola veľmi dlhá, trvala okolo 15 -30 minút . Všade po ceste boli jamy, takže nás hádzalo, ale zvládli sme to. Navyše sme si cestu spríjemňovali hudbou a vtipmi, ktoré sme si rozprávali. Po dorazení na miesto sme všetci vystúpili, prešli cez cestu ako kačky a išli hore kopcom, po ktorom sme už ale išli ako stádo oviec. Trasa nebola náročná, cesta bola skoro rovná, akurát sa trošku šmýkalo, lebo večer pršalo a bolo tam blato. Vtedy sme si mohli spomenúť ako nám pani učiteľky hovorili o vhodnosti obuvi do takého terénu. Všimla som si, že niekoľko žiakov vôbec nepočúvalo včerajšie pokyny. Po ceste sme sme prešli veľa kopcov a poľných ciest, ale stálo to zato. Po asi hodinovej túre sme sa dostali na spomínaný prameň Ipľa, niektorí čakali vodopád alebo niečo iné, ale bol to malý drevený domček, ktorý mal malý otvorček. cez ktorý šla voda. Je to samozrejmé, veď ide o prameň. Všetci sme si sadli na lavičky vybrali jedlo a vodu, ktorú sme si pobalili a jedli sme, oddychovali, prechádzali sa po lese alebo okolo vody . Neskôr sme sa ešte vybrali k pamätníku leteckého nešťastia, kde sme si o tom prečítali a povedali pár slov. Vrátili sme sa, dá sa povedať, po vlastných stopách naspäť k autobusu, všetci zaradom sme si sadli do autobusu a na moje prekvapenie sme boli unavení, takže cesta domov bola tichá .

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           E. Gabľasová