Ak chceš byť paleontológom, nemusíš ísť ďaleko. Aj v našom Dubnickom múzeu, rodovom sídle Ilešházyovcov, sa dozvieš o prahistórii Považia, kde sa prechádzali mamuty.

Ľudia z Dubnice nad Váhom si veľmi dobre pamätajú Vianoce 1931. Vtedy sa na jej území pri výstavbe pobočky plzenských Škodových závodov (dnes Závody ťažkého strojárstva) našli pozostatky kostry mamuta. Fosílie zaujali odborníkov, ale aj bežných ľudí. Prišli sem archeológovia z celej Československej republiky. O nález prahistorického zvieraťa malo záujem hlavne Slovenské národné múzeum v Turčianskom sv. Martine (dnes Martin). Nakoniec sa exponát previezol do Prahy.

Zásluhou českého historika J. Mádla sa aspoň jeden kel a stolička z chrupu mamuta dostali do Trenčianskeho múzea. Ďalšie kosti z mamuta sa našli na tom istom mieste aj v roku 1957. Pri návšteve Dubnického múzea je možné vidieť úlomok z mamutieho kla, ktorý je dlhý 1,5 metra. Nachádza sa v miestnosti, ktorá je venovaná pravekej histórii Dubnice nad Váhom.

Slovník:

paleontológ – historik, ktorý študuje fosílie rastlín a zvierat.

fosílie – skameneliny exponát – vystavený predmet

mamut – obrovské praveké zviera, ktoré sa podobalo na dnešného slona ázijského. Mal dlhé zahnuté kly, dlhé chlpy a malé uši, aby mu nezamrzli. Ľudia ho lovili pre mäso a kožušinu. Zo slonoviny vyrábali drobné ozdobné predmety a dýky. Posledné nálezy mamuta sú zaznamenané na konci poslednej ľadovej doby, pravdepodobne zahynuli v dôsledku klimatických zmien.

Zdroj: Dubnické múzeum