Teodor a vretenica

Cez prázdniny sme chodili s kamarátmi hrať do lesa airsoft. Kto nevie, čo airsoft je, tak je to hra so zbraňami na guľôčky. Raz, keď sme sa s Teodorom vracali po poli domov, Teodor šliapol na vretenicu. Obaja sme sa strašne zľakli. Vretenica sa skrútila a začala syčať, ale potom si útok rozmyslela a odplazila sa. Teodor ju chcel vyfotiť, ale nestihol. Nevadí, hlavne že sa nikomu nič nestalo. Od tej doby si v týchto miestach dávame pozor.

Srnec v pasci

Jedného dňa, keď som bola sama doma a nevedela som čo mám robiť, pretože všetci boli niekde na prázdninách, rozhodla som sa, že pôjdem autobusom za mamkou do práce (moja mamka pracuje v škôlke v Streliciach). Deti síce mali prázdniny, ale to neplatilo pre zamestnancov. Po príchode som chvíľu pomáhala a potom sme sa išli pozrieť na školskú záhradu. Za plotom sme videli bežať srnca, ale nevšímali sme si ho. V tom niečo zašušťalo v kroví...a hups, ten srnec preskočil plot a už bol v školskej záhrade. Najskôr sme tomu nemohli uveriť, že asi meter od nás beží srnec. Potom sme premýšľali, ako ho dostať von. Otvorili sme všetky brány, ale on stále narážal do plota a nevšímal si voľné prechody. Skúšali sme urobiť aj cestičku z chleba, ale on stále narážal do plota a chlieb ho nezaujímali. Rozhodli sme sa zatelefonovať riaditeľke škôlky, a spýtali sa, čo s ním máme robiť. Povedala, že zavolá pánovi starostovi, že už si s tým nejako poradí. Nakoniec prišli dve dievčatá a tie nám ho pomohli obkľúčiť a vyhnať von. Takže srnec sa nakoniec šťastne vrátil do prírody.