Stratená nádej vracia sa naspäť,

napokon asi mali sme šťastie.

Kráľovná vetra a tmy nás nevolá,

nebude z nás mesto popola.

Vladár už plietol z nás živý bič.

Využiť nás je preňho nič.

Ocitli sme sa na hranici,

čakajúc ako Nietzsche v Nice na stanici.

Keď v hnilom kúte cítim vlhkosť,

premýšľam, kam zmizla ľudskosť.

Pri mne jedna mačacia stopa –

mať tak život zlatokopa!

Najjasnejšie hviezdy sú zrazu bezhviezdne more.

Nezáleží viac na humore.

Spútaný v reťazi, pre nič už nemám cit.

Život je jeden labyrint.

Dám na Charlieho malé tajomstvá,

ktoré rád rozpráva spod mosta.

Otvorí sa polnočná knižnica-

zelená ako smaragd, nádeje kutica.

Obloha je modrá ako zafír.

Vtedy viem, že som sa trafil.

Krv je červená ako rubín,

v tú chvíľu každého ľúbim.

Nohou si hompáľam do rytmu

a popritom nevidím ani tmu.

Začnú sa príbehy filozofie,

na ulici November 9TH, kde to žije.

Nočný cirkus a Vrania 6?

Kde sa stráca všetka česť.

Kde je realita vo veľkej hmle.

Kde aj dobré dievčatá končia zle.

Tu sa stratila ľudskosť,

všetka ľudská autentickosť.

Nikto im nedá už ani cent.

They both die at the end.