Ak by ste sa ma spýtali pred rokom, akú úlohu bude v mojom živote hrať druhý november 2020, s určitosťou by som povedala, že nie výnimočnú. Mýlila by som sa. Tento deň považujem za druhý najvýznamnejší vo svojom živote.

Odbilo sedem hodín ráno a ja som sa s povzdychom postavila z postele. Melódia budíka mi stále rezonovala v ušiach.

,,Musím si nastaviť inú pesničku, ” sľúbila som si, pretože skladba Burnin´ up od skupiny Jonas Brothers nikdy nereflektovala moje ranné pocity.

,,Sári, poď sa naraňajkovať, o ôsmej vyrážame,” volala na mňa z kuchyne mamina.

Cesta do Bratislavy bola nezvyčajne dlhá, pravdepodobne to však bolo spôsobené obavami o moju sestru a Dorotku.

Presne o 8:55 sme zaparkovali pred Nemocnicou svätého Cyrila a Metoda v Petržalke. Dlane sa mi potili, do očí sa mi tisli slzy a bola som príliš tichá. Prešli sme hlavným vchodom, hľadajúc výťah a cestu na štvrté poschodie. Rovno cez dlhú sklenú chodbu, drevenými dverami vpravo, potom doľava okolo automatu na kávu a vo výťahu stlačiť číslo 4. Tú cestu poznám naspamäť, nasledujúce týždne som ju absolvovala mnohokrát.

Ochotný personál nemocnice nám povolil čakať pred operačnou sálou počas toho, ako vykonával sekciu.

Chodba s veľkými oknami, jeden hnedý gauč, staršie točiace kreslo a biela smetná nádoba. Okrem nás tam bol aj jeden nervózny otecko, ktorý neustále utekal do auta po veci svojej rodiacej ženy.

Čakali sme v napätí so zbalenou taškou do pôrodnice, sedenie nám však nevydržalo dlho. Chodili sme v kruhoch ako levy v klietke. Minúty ubúdali a my sme nemali najmenšie tušenie, čo sa deje za zavretými dverami vpravo na konci. Z času na čas okolo nás prešli zdravotné sestry, lekári či pani upratovačky. Minúty, strávené čakaním, pre nás štyroch trvali večnosť. Až napokon 9:50, lekárka, sprevádzaná zdravotnou sestrou, tlačila z bielych dverí inkubátor. Naša Dorotka! Pribehla som sa pozrieť na ten dokonalý, drobný uzlíček. Bola som natoľko zmätená, že som nevedela, kam sa skôr pozrieť. Zľahka prikrytá, pripomínajúc bezbranného vtáčika, tam ležala ona - osoba, ktorá zmenila môj život v mnohých smeroch.

,,Nadýchla sa sama,” oznámila nám najkrajšiu správu pani doktorka. V tú chvíľu sme všetci pocítili veľkú úľavu. Svojim prvým nádychom dokázala celému svetu, že je bojovníčka a že sa nikdy nevzdá.

Dorotka je mojím vzorom, mojou inšpiráciou, no i výzvou. Jednoducho povedané, je to najcennejšie, čo mám.