Prečítajte si, čo o besede s J. Banášom, ktorá bola v našej škole 26. 11. 2019, napísali Michaela Gerušková a Dávid Dobrocký.

Michaela Gregušková: Jozef Banáš je veľmi milý, sympatický muž, ktorý napísal niekoľko kníh, no tentokrát sme sa

rozprávali o jeho knihe PREBIJEM SA! Hovorí o M. R. Štefánikovi, ale nielen o jeho hrdinských skutkoch, ale aj o odvahe

a jeho súkromnom živote. Jozef Banáš nám hovoril o tom, akou inšpiráciou pre nás všetkých môže byť práve Štefánik.

Dokonca p. Banáš spomenul jednu historkuzo svojho súkromného života, ako dobehol 21-kilometrový polmaratón v Bratislave

vďaka tomu, že si spomenul na Štefánika, ktorý zvládol omnoho ťažšie situácie ako jeden polmaratón.

Povedal: „ Zvládol som 20 500 metrov a posledných 500 metrov bolo pre mňa najnáročnejších z celého maratónu.

Spomenul som si na Štefánika, on bol mojou pomocou a inšpiráciou. Chápete, on, náš Štefánik, kašľal krv, keď išiel za cárom.

Postavil sa pred ľudí, ukazujúc na mapu Rakúsko-Uhorska, a ukázal im, kde bude raz stáť Československo. Presne takto

si presadzoval svoj názor a veril mu. Veril, že sa to stane skutočnosťou. To mi pomohlo prekonať posledných 500 m.

Spomenul som si, čo všetko prekonal tento statočný muž a v hlave sa mi zrazu niečo zlomilo a zvládol som to.“

Pri týchto slovách som nielen ja, ale aj ostatní veľkú inšpiráciu robiť to, čo nás zaujíma, v čo veríme, nech to stojí, čo to stojí.

Pokiaľ v to veríme, dokážeme všetko, po čom túžime. Neskutočne pozitívna nálada išla z jeho slov a knihy.

Povedal, že každý jeho neúspech nebol vlastne neúspechom, ale bol pre neho výzvou. Výzvou prekonať seba samého

v ťažkých situáciách a dokázať si, že sme silní a zvládneme aj to, čo je pre nás skutočne náročné. Prezradil nám,

že svoje knihy píše väčšinou ráno, pretože vtedy sa prebúdza príroda, otvárajú sa lupene kvetov, čiže zobúdzame sa aj my,

otvára sa naša hlava a nekonečná fantázia.

Od besedy o Štefánikovi zostalo vo mne niečo, čo mi dáva každé ráno nádej urobiť niečo lepšie, aby bol náš život krajším.

Vždy mi príde na um myšlienka J. Banáša: „ Každý deň sa zobuď s úsmevom na tvári, neurobíš dobrý deň len sebe,

ale aj všetkým ľuďom naokolo.“

Som šťastná, že som sa mohla stretnúť s takýmto inšpiratívnym človekom.

Dávid Dobrocký: Jozef Banáš bol veľmi milý a sympatický. Na besede hovoril veľa príbehov, ktoré zažil.

Raz bol na polmaratóne, ktorý zabehol veľmi jednoducho, no posledných 500 metrov už nevládal.

Spomenul si na Štefánika a polmaratón zvládol.

Napísal veľa kníh. Posledné strany knihy PREBIJEM SA! písal v Košariskách, kde sa Štefánik narodil

a kde vyrastal. Písal ju rok. Hovoril, že najlepšie sa mu píše ráno. Často píše naraz dve knihy

(1 menej náročnú a 1 náročnejšiu).

Bola to super beseda!