BARBORA HŰVŐSOVÁ

Nezabudnuteľný úlovok

Každé prázdniny si vieme spolu s celou rodinou riadne užiť.

Venujeme sa športu, turistike, hubárčeniu a výletom do nášho okolia. Ani tento rok nebol výnimkou.

Toto leto sme často chodili chytať ryby. Stanovali sme pri vodnej nádrži v Sebechleboch a stalo sa mi toto...

Sedela som vedľa udice a trpezlivo čakala, kým mi zapípa signalizátor. Bol večer. Zotmelo sa.

Zapla som si teda ku udici a na čele baterku. Veľmi dlho som tichučko sedela a čakala, ako ma to ocino učil.

Premýšľala som, sledovala som vodu a počúvala prírodu. Všeličo som počula. Šuchnutie , puknutie, no občas

aj protivné zvuky komárov. V hlave som si vymýšľala príbehy a tu, hups! Oplatilo sa mi čakať.

Signalizátor zapípal! Urobila som presne tak, ako som sa to učila. Rýchlo som vstala a zatrhla udicou.

To už bol pri mne ocino s podberákom a pomohol mi vybrať rybu z vody. Dali sme ju opatrne na podložku.

Sama som odkvačila háčik. Fú, to bol ale skvelý pocit! S rybou som sa odfotila, aby som na svoju rybačku

mala navždy pamiatku. Bol to amur. Meral 59 centimetrov, no mne sa zdalo, že má aj meter.

Len tento rok som dostala svoj prvý rybársky lístok a hneď takýto úlovok!

Rybu sme pustili naspäť do priehrady, no skvelý pocit mi ostal. Taktiež fotka a zápis v rybárskom lístku.

Bolo to moje nezabudnuteľné letné dobrodružstvo.

JAKUB SEVER

Veľká pohroma

V tomto období sa nedá futbal poriadne trénovať so spoluhráčmi na ihrisku.

Mrzí ma to. Môj voľný čas sa úplne zmenil. Futbal mám veľmi rád.

Rozhodol som sa teda, že budem trénovať doma. V izbe som najskôr len tak nacvičoval triky s malou loptou.

Potom som skúšal s loptičkou žonglovať. Mamina o tom nevedela.

Môj malý braček Maťko tiež obľubuje futbal.

Jedného dňa sme trénovali spolu. Ocino sa trošku hneval, lebo tušil, že sa to neskončí najlepšie.

A tak aj bolo. Asi o päť minút vykopol Maťko loptu a perfektne ju z voleja trafil.

Na jeho vek to bol skvelý výkon, ale... ako lopta letela, pristála až na polici s fotkami zo svadby rodičov.

Viete si asi predstaviť, čo sa s nimi stalo. Rozleteli sa na všetky strany. Hotová pohroma!

Mamina s ocinom sa veľmi hnevali. Maťko musel sľúbiť, že už bude poslúchať. /Aj keď to hovorí stále :-)/

ADRIANA LIETAVOVÁ

Malý prefíkanec

Bývame v malej dedinke blízko Dudiniec. Je to len taká obyčajná dedinka, no môjmu srdiečku je veľmi blízka.

Najviac na svete. Je to miesto, kde som sa narodila, tu sa hrám s kamarátmi a žijem so svojou rodinou.

Žijeme v rodinnom dome spolu s našimi zvieratkami. Máme skvelého psa Ronyho a dve mačky.

Tie sú bláznivé a veľmi výmyselné. Vždy ma ráno čakajú a pýtajú si mliečko do misky.

Raz ráno som sa zobudila a pri miske bola len jedna mačka. Druhá nikde nebola! Volám na ňu, pozerám pod schody,

v chlieve aj v dielni a mačky niet. Veľmi som sa vystrašila.

Po obede na ňu opäť volám a na moju radosť sa po chvíli ukázala. Rýchlo sa napapala a zas zmizla.

Takto sa to opakovalo niekoľko dní. Už som začala byť smutná, že ma prestala mať rada.

Nehrávala sa so mnou, len sa trošku pomaznala a nebolo jej. O niekoľko dní sa stal zázrak!

Moja Elza sa prišla ukázať aj so svojím malým mačiatkom. Veľmi som sa mu potešila.

Mačiatko bolo od prvého dňa veľmi prefíkané. Viete čo si vymyslelo? Skrýva sa v ockových veľkých starých topánkach.

Zistilo, že tam ho len tak ľahko nenájdeme. Z malého mačiatka vyrástol krásny kocúr. Volá sa Murko a je to môj super kamarát.