Napadlo mi, že by som vám mohla porozprávať, čo sa mi stalo pred niekoľkými mesiacmi.

  Bol to bežný deň a chcela som sa ísť prejsť, ale nie tam, kde to poznám, ale chcela som nájsť nejaké nové miesto. Zobrala som môjho psa a išla som. Kráčala som cestami, o ktorých som ani nevedela, že tu, kde bývam, sú. Asi v polovici cesty začalo pršať a padali aj krúpy. Schovala som sa pod jeden strom a premýšľala som, či sa mám vrátiť domov alebo pokračovať v ceste. Spomenula som si, kvôli čomu som šla na prechádzku: chcela som predsa nájsť niečo nové... Nič ma nezastavilo. Rozhodla som sa ísť ďalej, aj keď pršalo. Po asi desiatich minútach prestalo pršať a v diaľke medzi stromami som videla nejakú stavbu. Prišla som bližšie a predo mnou stál opustený posed. Psa som zaviazala o strom a vyšla hore po starom drevenom rebríku. Posed musel byť naozaj veľmi dlho opustený. Boli tam rozbité lavičky a chýbali mu okná. Na chvíľu som si sadla na zem a pozerala som sa na ten nádherný výhľad. Videla som mnoho kopcov a zvierat. Bolo to nádherné miesto. Popri pozeraní sa na ten úžasný výhľad som premýšľala a napadlo mi veľmi veľa vecí, upratala som si myšlienky a potom som sa rozhodla vrátiť. Od toho dňa tam chodievam na prechádzky a objavujem stále okolité miesta.

  A čo som vás chcela týmto príbehom povedať? Keď vás v živote zastihne nejaká búrka, nikdy sa neotáčajte, nikdy sa nevzdávajte. Tá búrka je len prekážka, ktorú musíte prejsť, pretože cesta bez prekážok nikdy nie je tá správna. Práve vďaka tej búrke možno objavíte niečo nové, možno sa niečo nové naučíte alebo niekoho nového stretnete!