Ako každú sobotu, aj túto sme mali zápas. Avšak, s tým rozdielom, že my – Tatranci - sme boli v tabuľke ôsmi a oni na desiatom mieste. Bola tu 95% šanca, že vyhráme. Asi o druhej sme začali hrať. Najprv sme absolvovali rozcvičku - bežecká abeceda, rohové kopy, penalty, priame kopy, strela z nabitej, strela spoza bránkoviska, naťahovanie nôh a tak ďalej... Ako vždy, aj teraz ma tréner postavil do bránky. Mal som na sebe dres bordovej farby a na ňom moje číslo 22. Už v druhej minúte zápasu môj kamoš Majo strelil gól. A bol fakt pekný. Ďalší pridal Gregor z priameho kopu. Asi v 25. minúte ma prišli podporiť mamka s tatikom aj so sestrou. Prvý polčas skončil 6:0 pre nás. Pomaly sme kráčali do šatne, aby sme si oddýchli a aby nám tréner vysvetlil, čo sme urobili zle a ako by sme hru mohli ešte vylepšiť. V ďalšom polčase padli ďalšie tri góly. Postarali sa o ne Majo, Nikolas a Paľo. Potom sa začalo dariť aj súperovi, a tak sme v 2. polčase dostali 2 góly. Zápas sa teda skončil 10:2. Náš tréner bol z tak vysokého víťazstva nadšený a v šatni nás veľmi chválil. Na tento deň len tak rýchlo nezabudnem. Bol naozaj skvelý.