Už od detstva nás učili slušnému správaniu. Slušné správanie vytvára dobrý dojem na verejnosti, dáva nám príležitosť na nový rozhovor s ľuďmi a aj úspech v živote. Základy slušného správania nám vštepovali už rodičia. Im to zase vštepovali ich rodičia a tak ďalej...Spôsoby nášho správania sa v škole sa dostávajú do kontaktu so spôsobmi správania našich spolužiakov a navzájom sa ovplyvňujú. Dieťa by si malo vážiť svojich učiteľov. Malo by počúvať, čo učiteľ hovorí a o čo ho prosí, aby urobil. Žiak s dobrými mravmi je úctivý, milý a láskavý k ostatným. Slušné správanie nám otvára dvere do života a dáva nám nove životné príležitosti.
Barbora Sálusová, 8.A
Podľa môjho názoru by sa 14 - ročná mládež mala v školských priestoroch správať slušne, disciplinovane a vychovane. Vlastne, nielen v škole, ale aj doma alebo aj niekde inde. Proste tak, aby takúto mládež ľudia brali ako normálnych ľudí, na ktorých sa môžu spoľahnúť, mohli sa s nimi normálne porozprávať v ťažkej situácii alebo len tak, pretože takíto ľudia sú v ľudskom kolektíve viac potrební ako tí, ktorí sa nevedia správať, sú nedisciplinovaní, vyrušujú ľudí okolo seba a obmedzujú ich v niektorých veciach. Takýchto ľudí si s odstupom času prestanú ostatní vážiť, nepôsobia hodnoverne, ťažko sa im s niečím zveriť, normálne s nimi niečo vyriešiť. Tí slušní si uvedomia, že z takýchto ľudí nič nemajú. Nie je ani dôvod, prečo sa tak správať. (Aspoň ja to tak vidím.) Puberta podľa mňa nie je dôvodom ani ospravedlnením. Vždy sa dá správať normálne, slušne a nerobiť žiadne zbytočné problémy, ktoré akurát berú ostatným čas a nikam nevedú. Takýmto zlým správaním to ďaleko nedotiahnu. Ľudia, ktorí sa správajú slušne a učia sa, majú väčšie ambície v živote niečo dokázať a spraviť si u ľudí dobré meno. Žiakov, ktorí sa nevedia správať civilizovane, najlepšie potrestá čas. Keď to tatko budú ťahať aj naďalej, neprijmú ich na stredné školy, nebudú mať veľa možností, tak až vtedy si uvedomia, že sa mali správať lepšie. Verím, že tých, ktorí sa správali dobre a boli poctiví, čaká oveľa lepšia budúcnosť.
Stanislav Slodičák, 8.A
Nevhodné správanie je často prítomné na základných školách, hlavne na druhom stupni. Pre žiaka je vulgárne vyjadrovanie síce vtipné, ale on tým porušuje školský poriadok, ktorý sa musí dodržiavať. Ale nadávky sa väčšinou učia v mladom veku od rodičov alebo aj od kamarátov... Ale hlavným problémom je to, že to žiak berie ako vtipné slovo. Ale niektorí učitelia robia chybu v tom, že u starších žiakov sa snažia získať rešpekt tvrdým zaobchádzaním. Na starších žiakov by sa malo ísť s pochopením a brať do úvahy, že v určitom veku sa žiak dostáva do fázy, kedy si neuvedomuje následky svojich činov. Tým sú aj nadávky, ktoré sú mierené ku kamarátom, ktorí to berú ako zábavu a celkovo trieda ako kolektív si to moc nevšíma. Ale v prítomností učiteľa/učiteľky by sa takéto výrazy nemali používať. Moja trieda však má nejaký ten rešpekt, ale niekedy to slovko sem - tam uletí. Ale určite to nepovažujem za niečo tragické či katastrofálne. Na niektorých školách žiaci priamo nadávajú učiteľom, a tam by sa to malo riešiť. Ale v našej triede ani tí najhorší žiaci nenadávajú priamo učiteľovi, hoci niekedy sa stane, že žiak zanadáva nechtiac pred učiteľom. Takémuto žiakovi by sa malo podľa mňa len pokojne dohovoriť. Ak však žiak použije priamu nadávku na učiteľa a opakovane, tak to by sa malo riešiť s rodičmi alebo pokarhaním triedneho učiteľa.
Samuel Regitko, 8.A
Žiaci, ktorí navštevujú akúkoľvek školu, by sa mali správať podľa pokynov a nenarúšať školský poriadok. Väčšinou sú podľa stupňa nevhodného správania potrestaní či už poznámkou alebo zníženou známkou zo správania.
Vo veľa prípadoch to dávame za vinu dospievaniu, ale niekedy za to môže aj zanedbaná rodičovská starostlivosť alebo aj zhoršená sociálna situácia, ktorá sa taktiež podieľa na psychickom zdraví detí a podľa toho sa odráža ich správanie.
Tínedžeri. Sú to ľudia, ktorí bojujú deň čo deň o miesto na tomto svete i o to, aby sa vyhli všetkým nástrahám, ktoré im doba ponúka. Vnímajú svet bezproblémovo a často nedokážu pochopiť problémy dospelých ( napr. svojich rodičov ). Taktiež sa snažia sa prežiť ubiehajúce dni naplno, chcú dosahovať najlepšie výsledky a potrebujú cítiť podporu dospelých.
Aj kamaráti zohrávajú dôležitú úlohu v živote mladých. Na rozdiel od rodičov si ich môžeme vyberať a je len nás, s akými ľuďmi sa budeme stretávať a komu dovolíme ovplyvniť naše životy.
Častokrát sa stáva, že tínedžeri sa snažia zaujať svoje okolie, chcú sa cítiť slobodnými a preto veľakrát siahajú po rôznych omamných látkach, či už cigaretách, alkohole alebo drogách. Chcú sa cítiť slobodne . Chcú sa priblížiť dospelým, ktorí si život riadia podľa seba. Každopádne si neuvedomujú, že si ubližujú a ovplyvňuje to aj ich okolie.
Tínedžeri pijú z rovnakých dôvodov ako dospelí ľudia, a to preto, lebo majú problémy, s ktorými si nedokážu poradiť. Snažia sa vyrovnať sa so stresom a s problémami doma, v škole alebo s kamarátmi. Pre tínedžerov alkohol predstavuje riešenie problémov. V tom prípade by sa mali vyriešiť problémy, ktoré nás nútia k takýmto pokušeniam.
Aby nedošlo od zlého správania k niektorým z týchto problémov, rodičia by si mali všímať viac správanie, aktivity, záujmy svojich detí a rozprávať sa o každodenných problémoch.
Timea Leštachová, 8.A
Pod pojmom slušné správanie si predstavujem pridržanie dverí starším, taktiež uvoľnenie miesta v autobuse, aby si mohli sadnúť starší ľudia a pod. Naše správanie väčšinou odráža správanie našich rodičov. Rodičia by sa mali ku deťom správať milo, nie násilne, naučiť ich byť obetavými. Ich ratolesti majú mať v nich oporu a vzor. Našich rodičov si treba ctiť a neodvrávať im a nie to ešte im nadávať. Dali by nám prvé a posledné aj keby sami nemali a zároveň dali nám to najdôležitejšie a to je život. Zaň by sme im mali dokonca života ďakovať. V škole by sme sa mali správať nejako podobne. Musíme byť vďační našim učiteľom, pretože oni každé ráno prichádzajú do školy s nádejou nás niečo naučiť. Ale keď vidia našu nechuť do učenia, nemé tváre nemajú motiváciu ani silu to robiť. Z triedy odchádzajú znechutení, nešťastní. Ich zásluhou môžeme v budúcnosti robiť to, čo nás bude robiť šťastnými. Našu vďaku by sme im mali prejavovať usilovnou prácou, snaživosťou a nie vykrikovaním a neslušným správaním. Napokon správanie na verejnosti by malo zahŕňať pozdravenie, poďakovanie, poprosenie. Napríklad, ak kráčame po chodníku nerozťahujeme sa, chodíme po jednej strane, ak do niekoho omylom vrazíme tak sa zdvorilo ospravedlníme. Pokiaľ by sme stretli starého človeka, ktorý nosí ťažké tašky určite by sme nemali mávnuť rukou a prejsť okolo ale určite im pomôcť. Iste by sme od nich žiadnu odmenu za to nemali pýtať. Zase v prírode by sme mali byť ohľaduplní k zvieratám rozhodne nevyvreskovať, nepúšťať žiadne ohňostroje, petardy, nevyhadzovať odpadky do trávy, ale do koša. K zvieratám sa nepribližovať, nehladkať ich ani ničím dráždiť, nikdy neviete, ako sa môže zviera zachovať.
Nakoniec by som chcela napísať, že správajme sa ako inteligentné ľudské bytosti, buďme kúsok empatickí, zodpovední voči ostatným. Neurážajme, neohovárajme a neposudzujme človeka, o ktorom nevieme, čím si prešiel. Nerobme druhým to, čo nechceme, aby druhí robili nám. Tak by to malo byť, ale vždy sa nájde niekto, kto sa nám bude snažiť znepríjemňovať náš život.
Janka Hubová, 8.A
Autorka ilustrácie: Laura Pisarčíková, 9.A