Život je krutý, život je ťažký, život je zlý, ale na druhej strane aj taký krásny, taký príjemný a taký veselý... Je ako zima, ktorá príde každý rok a zakryje zelené lúky a lesy bielou perinou. Vtáci, ryby, jelene a motýle sa schovajú pred krutosťou zimy. Zdá sa, že na tomto období sa nedá nájsť nič krásne. No niekto predsa len dokáže oživiť túto pochmúrnosť. Sú to deti. Vo farebných bundičkách a veselých čiapočkách stavajú snehuliakov, hádžu sa na zem a robia anjelikov a spúšťajú sa z kopca na sánkach. Všade sa ozýva radostné výskanie. No a po zime predsa príde jar. Stromy, kvety a vtáky sa po zimnom oddychu zobudia. Lúky sú znovu plné farieb, v lesoch počuť spev slávika a drozda a na poliach už vidíme rásť pšenicu, kukuricu a mnohé ďalšie plody Zeme.

Áno, myslím si, že takýto je život. Nie je jednoduchý. Nie je to prechádzka ružovým sadom. Každý deň sa stretávame s rôznymi problémami. Musíme sa vysporiadať s prísnou učiteľkou, nepríjemným šéfom či otravným kolegom. Musíme sa naučiť na štyri písomky, musíme celý deň sedieť pri počítači a, samozrejme, máme byť vždy usmiati a ochotní pomôcť.

No naozaj je vždy všetko také nudné, obťažujúce a náročné? Čo ak by sme sa pozreli na druhú stranu mince? Možno by sme videli, že tá prísna učiteľka sa nás len snaží naučiť troche zodpovednosti. Možno by sme videli, že ten nepríjemný šéf má len priveľa práce. A možno by sme videli, že ten otravný kolega sa len snaží zapadnúť do nového kolektívu. Ak by sme sa nad tým zamysleli, asi by sme zistili, že na ich mieste by sme konali rovnako.

Myslím, že ak by sme sa začali pozerať na svet takto, možno by sme začali byť šťastnejší, veselší a spokojnejší. Áno viem, že to nie je len tak, no ako povedal Jossé Ortega Y Gasset: „Snaha je snahou iba vtedy, keď to začína bolieť. “