Katarína Daduľáková je takmer 16-ročná mladá hráčka crossmintonu v kategórii do 18 rokov za klub SbK Lipany. Venuje sa tomu už od 12-tich rokov, no doposiaľ nečakala, že sa zúčastní a dokonca aj zvíťazí Majstrovstvá Slovenska vo svojej kategórii. Ako zvláda tréningy a zápasy popri pomerne zložitej strednej škole? Oboznámte sa s jej pocitmi, emóciami, zraneniami či doposiaľ získanými skúsenosťami a radami z jej športového života

        Čo je to crossminton?                                                                                                                                                                                                                                 Crossminton, známy aj ako speedminton alebo speed badminton je šport zložený z tenisu a bedmintonu s raketou a košíkom a bez použitia akejkoľvek siete. Crossminton spočíva v tom, že hráč sa snaží brániť svoje hracie pole v ktorom hrá a odráža košík, ktorý musí dostať na zem súperovho poľa. Hracie polia sú umiestnené oproti sebe vo vzdialenosti 12,8 metrov a jedno pole má 5,5 metra. Hra sa skončí, ak jeden z hráčov dosiahne 16 bodov. V prípade, že je počet bodov nerozhodný v stave 15:15, hra sa neskončí kým hráč nedosiahne dvojbodový rozdiel.

   
       1. Kto alebo čo ťa priviedlo venovať sa práve tomuto športu?                                                                                                                                             Keď som bola ešte na základnej škole, prišiel k nám na školu nový telocvikár, ktorý je môj terajší tréner s tým, že sa crossmintonu venoval. Ja som práve športy nenávidela a neobľubovala. Ale asi po pol roku som to začala aj ja hrať pretože sa mi to páčilo, chcela som to hrať a chcela som niečo také tiež zažiť na súťažiach.

       2. Aké boli tvoje prvé kroky, tréningy či pocity z crossmintonu?                                                                                                                                           Na mojom prvom veľkom turnaji som skončila posledná. Bolo mi to veľmi ľúto, ale zmierila som sa s tým. Moje prvé tréningy som veľmi ani nebrala ako tréningy. Raz za čas som si zahrala a bola som rada, že vôbec dokážem odbiť košík. A ešte v ten rok som bol tiež na takom väčšom turnaji v kategórii do 12 rokov a tam som skončila druhá, bol to skvelý pocit.                                                                                                                                                                            

       3. Bol to pre teba zo začiatku náročný šport?                                                                                                                                                                          Prvý rok bol v pohode, ale potom prišiel čas kedy som musela hrať v kategórii do 14 rokov, čo znamená že som už musela hrať so žltým košíkom a s tým sa hraje ťažšie. Raz som došla za ockom a povedala som mu, že s tým košíkom hrať neviem, že je to zložité. A povedal mi na to, že to môžem hrať len ako hobby a že to nemusím hrať profesionálne.

       4. Pamätáš sa aj na svoju prvú veľkú súťaž alebo prvú veľkú výhru?                                                                                                                                  V roku 2018 bola taká medzinárodná súťaž na Slovensku a skončila som prvá tuším. A bol to veľmi úžasný pocit. Dovtedy som mala aj veľa tretích a druhých miest. Ešte v ten rok som tiež stihla vyhrať ďalší celý turnaj. A už v roku 2019 som mala viac prvých miest.

       5. Mala si pred svojimi prvými zápasmi trému a máš ju aj doteraz?                                                                                                                                    Áno mávala som a aj stále ju mám. Pretože keď viem, že idem hrať proti niekomu silnému, tak do toho nejdem s voľnosťou a s pocitom, že to aj tak vyhrám, ale mám rešpekt.

        6. Máš nejaké “vysnívané” miesto vo svete alebo na Slovensku kde by si si chcela raz zahrať?                                                                                  Sú turnaje aj v Číne a Tokyu takže tak by som chcela raz ísť alebo aj v Nórsku. No momentálne mám na tento rok taký sen, že by som chcela ísť na turnaj do Slovinska alebo taktiež do Lotyšska, ale to ešte uvidíme.

      7. Máš pocit, že sa tam dostaneš a zúčastníš, že by sa to dalo zrealizovať?                                                                                                                    To Slovinsko je podľa mňa viac realizovateľné. Turnaje ako Maďarsko, Poľsko, Česko tie sú bežné, normálne, ale do toho Slovinska by som určite chcela ísť.

       8. Pri každom športe môže aj skúsený profesionál schytať zranenie. Ako si na tom s úrazmi ty?                                                                                Myslím, že na dvoch turnajoch som sa nemohla zúčastniť kvôli zraneniu. Bolo mi to ľúto, ale nevadilo mi to až tak príliš keďže to boli menšie turnaje. Myslím, že naposledy, keď som bola chorá, bola na turnaji v Poľsku a som hrala v hlavnej ženskej kategórii. Nehrala medzi juniorkami a bol to veľmi zlý pocit, lebo som bola k tomu chorá a vedela som, že zo seba musím dať viac ako sto percent. Postúpila som do štvrť finále a tam som prehrala. Uvedomila som si, že to nebol stopercentný výkon.

        9. Vedela by si mi povedať pár najčastejších zranení pri crossmintone? Patria tam aj nejaké vážnejšie zranenia?                                                      Väčšinou sú to, že hráč krivo stúpne na nohu, pretože veľa ľudí hraje aj dá sa povedať nohami, že je tam dôležitá práca s chodidlami. Hráč tým pádom celý čas stojí na špičkách a je to dôležité obzvlášť pre mňa keďže hrajem obojručný backhand, tak je tam dôležitý ten postoj. A ľudia, ktorí sú nižší, tak musia stále sklápať ruku, tak následne majú problémy so zápästím. Je samozrejme fajn sa rozcvičiť pred zápasom aspoň trochu.

       10. Z čoho pozostáva tvoj tréning? Čo sa tam odohráva?                                                                                                                                                     V nedele zvyknem mať 3-hodinový tréning čisto len crossminton. Potom zvyknem trénovať aj s trénerom, ktorý mi povie čo budeme robiť. Napríklad naposledy na konci tréningu mi povedal, že do tohto určeného rohu mám 30 krát za sebou trafiť a kým to nedám, nepôjdem domov. Bolo to dosť kruté, lebo mi to dal na konci tréningu a bolo to ťažké, keďže aj tá únava po 3 hodinách tam bola. No z posledných síl som to zvládla. Dávam si tréningy počas týždňa na nohy, dynamické cvičenia alebo aj cviky na brucho, pretože je tam veľmi dôležité mať pevné celé telo. Takisto chodievam si aj zabehať, lebo je tam potrebná aj vytrvalosť, zápasy sú niekedy dlhšie. Hráč musí byť pripravený na všetko.

       11. Z čoho pozostáva tvoja strava od kedy športuješ? Konzumuješ aj proteíny alebo nejaké zdravšie jedlo alebo sa skôr tým nejako nezaoberáš?                                                                                                                                                                                                                                       Stravu som začala riešiť v roku 2019. Pri crossmintone je podstatná hlavne pred turnajom. Taká mesačná príprava by bola fajn, keďže turnaje sú v mesačných niekedy v týždenných intervaloch. Nemusí to byť také striktné ako pri tenise, no je dôležité nejesť fast food jedlá počas prípravy na turnaj. Najmenej týždeň pred turnajom sa snažím byť pripravená.

       12. Si spokojná so svojim doteraz najväčším úspechom? Vieš mi o ňom niečo povedať? Pocity, emócie,…?                                                              Majstrovstvá Slovenska, ktoré som vyhrala je zatiaľ môj najväčší úspech, ale minuloročné majstrovstvá sveta znamenali asi viac keďže som skončila deviata. Celý turnaj bol neskutočný. Celé sa to odohrávalo vo veľkej hokejovej hale s ľuďmi z celého sveta naokolo. Tá atmosféra bola úžasná. A ja som mala veľmi silnú konkurenciu a dostala som sa do najlepšej desiatky, takže to bol fakt dobrý pocit. Ale takisto mám aj veľmi dobré víťazstvá zo štvorhry.Tam sa hovorí, že je to jednoduchšie, ale mám veľmi ťažké zápasy, ktoré sme proti dievčatám dokázali vyhrať. Väčšinou stačil jeden košík, ktorý by vyhrali a my by sme prehrali. No my sme to dokázali celé otočiť a vyhrať, čo bol tiež veľmi dobrý pocit.

       13. Skús opísať pocit, keď si vyhrala majstrovstvá Slovenska.                                                                                                                                          3 roky som pracovala na tom, aby som mohla prísť a vyhrať všetky zápasy bez problémov. Neboli to žiadne bitky, bolo to pomerne jednoduché vyhrať. Finále bolo naopak nie veľmi jednoznačné. Ale bola tam taká šnúra víťazstiev a bol to super pocit.

       14. Plánuješ sa aj naďalej venovať crossmintonu počas štúdia v škole alebo v dospelosti?                                                                                            Momentálne to zvládam, uvidíme ako ďalej. Tým, že to nie je časovo náročný šport, tak nie je potrebné trénovať každý deň. Vlastne takéto možnosti ani mať nebudem popri práci, venovať sa tomu naplno. To znamená, že mi bude stačiť zahrať si raz-dvakrát za týždeň a bude to fajn. Ale tým, že pri crossmintone by veľa za turnaj nezaplatili možno 100€ alebo nejakými pomôckami, tak by sa tým nedalo zrovna živiť. Pri tenise by zaplatili za jeden turnaj 500 000 dolárov. Crossminton vlastne nie je vyslovene na uživenie, ale preto, že ťa to baví. A zároveň sú neskutočné emócie na turnajoch. Poznám ľudí, ktorí už aj zničili rakety na turnaji či hodili ju o zem, do hľadiska.

       15. Vieš si teda predstaviť, že by to bolo tvoje zamestnanie?                                                                                                                                              Viem si to predstaviť a bolo by to fajn. Ale očakávam v trošku vzdialenej budúcnosti, že by sa z toho mohol stať šport, ktorý by bol platený. Ale zatiaľ je to takto v poriadku.

       16. “Nikdy nie je neskoro začať sa venovať niečomu, o čo sa zaujímame.” Poprosím ťa teda o krátky záverečný prívet alebo radu ľuďom, mladým športovcom či deťom.                                                                                                                                                                                                        No momentálne som majsterka Slovenska a svetová štvorka do 18 rokov, čo je sranda pretože v roku 2019 som začínala na 15. mieste. Posunula som sa o veľa miest, keďže som bola na veľa turnajoch. Ľudia, ktorí chcú zažívať také povzbudzovanie svojho tímu, že ak vyhraješ sú šťastní s tebou, ale ak prehraješ, tak ti povedia, že ideme ďalej a budeme ešte trénovať viac, tak je to jednoznačne skvelá voľba.