V mojom živote sa nachádza veľa osôb, ktoré si vážim. Prirodzene moju rodinu a ľudí, ktorí ma niečo naučili. Patrí medzi ne aj mnoho kamarátov, ale jeden z nich, pravdepodobne môj najlepší, si zaslúži najväčší obdiv. Volá sa Roland. Má 17 rokov, je len o mesiac starší ako ja. Býva na Bukovci, niekoľko domov odo mňa. Poznáme sa už prakticky od malička. Najviac sme si začali rozumieť v 9. ročníku na základnej škole. Už aj vtedy sme boli v rozdielnych triedach a neskôr sme sa pobrali na iné stredné školy. Nás to nikdy neobmedzilo a kamarátstvo pretrváva. Rolko je vysoký, má zelené oči a tmavé hnedé vlasy. V hlave toho má veľa, no často je lenivý to ukázať. No keď sa spomenie šport, hlavne volejbal, tak sa predvedie. Často používa zložité výrazy, ktoré opakuje, kým ich nepochopím. Môžem mu čokoľvek povedať, Či len nejakú drámu, alebo niečo, čo ma trápi, stále si to vypočuje. Veľmi si cením, keď sa rozprávame o ťažkých veciach, keď si pýta môj názor alebo radu. Pretože viem, že nie je jedným z najviac otvorených ľudí. V poslednej dobe to obzvlášť nemá ľahké. Prišiel o oboch rodičov, i tak nedáva nič len tak najavo a veľmi sa v živote snaží dosiahnuť svoje ciele. Je ako moje dvojča, opačného pohlavia, a dúfam, že nám kamarátstvo vydrží.