Žiačka ôsmeho ročníka, Lillian Rožánková, sa pravidelne zúčastňuje recitačných súťaží, okrem iného aj obvodného kola najznámejšej súťaže, Hviezdoslavov Kubín. K dramatickému umeniu má blízko, keďže niekoľko rokov navštevovala dramatický krúžok, kde sa učila rozličné typy textov a najmä stvárňovať rôznorodé postavy.

Tento školský rok bol pre mňa celkom prelomový, lebo som sa zúčastnila viacerých súťaží, čo pre mňa znamenalo nové skúsenosti a zážitky. Všímala som si, ako prednášajú skúsenejší recitátori a vypočula som si odporúčania odbornej poroty. Mňa tie súťaže veľmi bavia, mám rada prednes, rada si vypočujem názor ostatných, odporúčania, v čom sa môžem zlepšiť. Texty sa mi učia veľmi dobre a rýchlo a nepredstavuje to pre mňa žiadnu námahu. Potom je to už o príprave a o tom, ako sa vcítim do roly – vyjadrila sa Lillian.

Akých súťaží si sa zatiaľ zúčastnila a aký z nich máš pocit?

Tento rok som sa zúčastnila recitačnej súťaže Koyšove Ladce (súťaž na počesť básnika Pavla Koyša). Súťažila som s básňou Z vody od Miroslava Válka, ktorá bola zaujímavá, pretože nebola celkom jasná a bavilo ma hľadať skryté významy. Odborná porota mi povedala, že mám na prednes talent, ale báseň sa im zdala pre mňa, ôsmačku, náročná. Na recitačnej súťaži v Melčiciach som súťažila s básňou Padajú listy z cyklu Básnik a žena od Jána Smreka, ktorá ma veľmi zaujala svojím krásnym jazykom a ľúbostným vzťahom. Doslova som ho prežívala s postavami. Takéto básne mám úplne najradšej.

Aká bola pre Teba zatiaľ najnáročnejšia úloha?
Moja najťažšia úloha bola asi vtedy, keď som musela prísť na Deň učiteľov za bývalým pánom primátorom a zmerať mu tep. Všetci naokolo sa smiali a ja jediná som sa musela ovládnuť a udržať si kamennú tvár.

Čo je pre Teba pri vystupovaní najťažšie? Tréma?
Málokedy cítim trému, tým, že ma to veľmi baví, tie vystúpenia si užívam a teším sa na ne. Navyše hneď ako vstúpim na pódium, stres opadne aj sám, horšie je čakať na výsledky.

Aké postavy sa Ti hrajú najlepšie?

Také, ktoré prežívajú čo najviac emócií, do ktorých sa môžem vžiť. Je to akoby som tie situácie prežívala aj ja sama s nimi.

Vieš si predstaviť, že sa budeš niekedy v budúcnosti venovať dramatickému umeniu?
Veľmi rada by som sa tomu v budúcnosti venovala, či už formou krúžku alebo možno na strednej škole. Herectvo, prednes alebo celkovo umenie je môj sen a zbožňujem sledovať filmy, výkony dobrých hercov, ktoré ma vždy inšpirujú. Herectvo je nesmierne zaujímavé a v každej roli môže byť človek niekým iným, a pritom zostane sám sebou.

Rozprávali sme sa so žiačkou 8. ročníka, Lillian Rožánkovou