Keby som žila v jednej dobe, viem vám presne povedať, aké by to bolo - bola by som jednoznačne jednorožec!

Predstavujem si, že by som žila v praveku ako lovecký jednorožec pomáhala by som ľuďom. Ako by som vyzerala? Bola by som vysoký jednorožec s bielou srsťou, hrivou a čarovným rohom.

Keby som žila v stredoveku, bola by som posledný jednorožec z druhu všetkých jednorožcov sveta. Mala by som sa super, lebo by ma nikto nemohol zjesť. Mala by som krásny klobúčik a vrkôčiky v hrive. Veľmi pekný jednorožec, však?

Keby som žila v budúcnosti, za predpokladu, že by som to prežila, bola by som možno nahradená holografickým jednorožcom. Bola by som teda smutný jednorožec.

Veľmi smutný jednorožec.

Najsmutnejší jednorožec zo všetkých jednorožcov.

S jedným rohom.

A ak by som predsa len žila v prítomnosti, musela by som sa schovávať v poslednom lesíku, aby ma nenašli a nedali do nijakej ZOO, ktorá nie je k nám, vznešeným jednorožcom, vôbec ústretová.

No a prečo by som chcela byť jednorožec v každej dobe? Stručne povedané, jednorožce sú predsa super !

O text sa podelila Vanesa Pavlíčková (7. A)