Ako hovorí jedno známe príslovie „Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho (ne)utrhne.“ Každému fanúšikovi najmasovejšej hry na planéte muselo minulý týždeň srdce zaplesať, po tom čo vyšla správa, že úradujúci majster Premier League Manchester City bol kvôli pretrvávajúcemu porušovaniu finančnej Fair play na dva roky vylúčený z európskych súťaží a musí zaplatiť pokutu vo výške 30 miliónov eur.

V roku 2008 sa anglický futbal zmenil na nepoznanie. Do vtedy priemerného a zadĺženého klubu, ktorý bol v porovnaní s červeným Manchesterom len chudobný sused, vstúpil člen kráľovskej rodiny Abú Dabí Mansour bin Zayed Al Nahyan. V prvej sezóne skončili modrí chlapci na 10.mieste tabuľky Premier League v kádri napríklad aj s Vladimírom Weissom mladším, Yaya Tourem či Vincentom Kompanym.

V letnom prestupnom termíne 2010 prišli do mužstva posily na čele s Felipem Caicedom celkovo za 31 miliónov eur. City sa týmto krokom - aspoň čo sa týka vynaložených prostriedkov - zaradili na popredné miesta nielen v Anglicku, ale aj v Európe. V lige im to však stačilo iba na 5.miesto, čo sa novým nenásytným majiteľom málilo.

Ale kvôli svojej - na tú dobu - okázalej cenovej politike, ktorá vyplynula z potreby okamžitého úspechu v naháňačke s tradičnými a víťazstvami ovenčenými konkurentmi akosi zabudli na regulačný mechanizmus v podobe vyššie spomenutej finančnej Fair play, ktorý hovorí, že kluby môžu mať výdavky iba do výšky svojich príjmov a prvý a nie posledný krát ho porušili.

Avšak, obišlo sa to len s napomenutím od UEFA a pre bezodný mešec šejkov s pokutou, vďaka ktorej možno prišla jedna členka Mansourovho háremu o nové lietadlo, inak to asi ani nepocítili.

Ako to tak býva, človek, ktorý si v podstate môže dovoliť všetko, nepozná hraníc. A aj napriek tomu, že City bolo pod drobnohľadom vyšetrovateľov UEFA, majitelia v období rokov 2012 - 2016 priamo pred ich očami veselo ignorovali pravidlo FFP.

Za ten čas však futbalu spôsobili hlboké rany, ktoré si bude ešte dlho „lízať“, pretože práve oni odštartovali trend astronomických cien za prestup hráčov. V každom prestupovom období - dokopy ich bolo 10 - kupovali niekedy aj poltucet hráčov a každý z nich stál zhruba 60 miliónov eur. 

Svojim konaním prehĺbili rozdiely v rámci Anglicka - kým Citizens si užívajú a tvoria futbalovú smotánku, tak Portsmouth - ktorý sa mimochodom dostal do Premier League iba rok po Manchestri v sezóne 2004/2005, skrachoval a teraz sa krčí v League One (3.liga).

Myslím si, že piatkovým rozhodnutím dozrel čas, aby kompetentní konečne našli spôsob, ako regulovať nekresťanské čiastky vo futbale, aby sa znova začalo hovoriť o kvalite futbalistov na základe výkonov a nie na základe agenta či prestupovej sumy. Ale Manchester City je len prvý „ulovení žralok“, v „jazere“ ich pláva ešte kvantum. UEFA, ukáž, čo je v tebe a dokonaj tento očistec, ktorý futbal, tak veľmi potrebuje!