Bol práve Deň matiek a Mark sa ráno zastavil v kvetinárstve, aby objednal pre svoju mamu krásnu veľkú kyticu. Jeho mama bývala skoro 200 kilometrov ďaleko a chcel jej kuriérom poslať v tento špeciálny deň kvety, aby vedela, že na ňu myslí. Ako tak vystúpil zo svojho luxusného auta, všimol si na chodníku sedieť pred obchodom malé smutné dievčatko. Spýtal sa jej, čo sa stalo. „Chcela by som mamičke kúpiť červenú ružu, ale nemám dosť peňazí.“ Mark sa usmial a pozval ju do obchodu, aby si pre ňu vybrala tú najkrajšiu ružu, akú nájde. Kúpil jej ružu a pre svoju mamu objednal krásnu kyticu kvetov. Ako tak odchádzal, ponúkol dievčatku, že ju zvezie aj domov. Súhlasila. „Ďakujem, že ma vezmete za mamičkou.“ Po pár minútach jazdy mu prikázala zastaviť na cintoríne. „Ďakujem, pane, už sme tu,“ povedala tichým hlasom a vybrala sa k starej hrdzavej bráne vedúcej do cintorína. Mark ju zneistený z diaľky pozoroval. Dievčatko položilo svoju ružu na čerstvý hrob a smutne si vedľa neho sadlo. Mark v tej chvíli zapochyboval o tom, ako chcel stráviť tento výnimočný deň. „Moja mama je tá najlepšia mama pod slnkom. Zaslúži si viac,“ pomyslel si. Naštartoval svoje auto a v obchode zrušil objednanú donášku kvetín. Vzal si kyticu, odšoféroval 200 km a silno vzal do náručia svoju drahú mamu so slovami: „Ďakujem, mami, že si!"