Milí spolužiaci, kamaráti, učitelia...

Na úvod by som rada povedala, že toto bude môj posledný článok do nášho časopisu. Bude mi to chýbať. Hodiny písania, chatovania s p. učiteľkou o tom, čo je dobré, čo treba opraviť. A bude mi chýbať aj smajlík, ktorým vždy ukončila poslednú správu…

Bude mi chýbať táto škola. Áno, viem, keď sme boli mladší, zvykli sme sa posťažovať „nech tu už čím skôr skončím“. Čím viac sa ale blížime ku koncu, tým viac mi to tu chýba. Je mi ľúto, že týmito chodbami prechádzam v týchto dňoch poslednýkrát. Je mi ľúto, že sa už nebudeme rozprávať s pani učiteľkami na hodinách, hoci aj o počasí, len aby sme si skrátili hodinu a potom sa všetci dobre zasmiali a nálada hneď stúpla a vydržala celý deň. Bude to znieť hlúpo, ale budú mi chýbať aj písomky, po ktorých sme sa všetci zišli a rozoberali, aké mali byť správne odpovede. Aj to bol čas, ktorý som mala rada, práve vtedy sme sa najviac nasmiali. Zišli v kruhu a len tak sa rozprávali, bláznili sa...

Budú mi chýbať kamaráti…

Budú mi chýbať učitelia…

Bude mi to tu chýbať...

Vaša Sabínka naposledy...😓😊🥰❤️