Symboly Vianoc
Vianočný stromček
Vianočný stromček je najkrajším symbolom zimných sviatočných dní. Prvá zmienka o ozdobenom stromčeku sa objavila v kronike nemeckého mesta Brémy pred viac ako 500 rokmi. Legenda však hovorí, že ako prvý skrášlil vianočný stromček írsky mních Kolumbán v roku 573. Na výzdobu použil horiace fakle v tvare kríža, a takto chcel prilákať ľudí na svoje kázne, čo sa mu aj podarilo. Tri vrcholy jedle prirovnal k jednotlivým božským osobám – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Ľudia si ho začali dávať do domov a ozdobovať sviečkami, ktoré symbolizujú dušu Spasiteľa. Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami alebo orechmi. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy, rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami. Vianoce mali svoje čaro, pretože rodina bola po večeroch spolu alebo sa ľudia stretávali pri driapaní peria a deti pritom vystrihovali ozdoby na stromček.
Oplátky
Adventný veniec
Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol vychovávateľom aj učiteľom na hamburskej škole. Zriadil si však útulok pre chudobné a opustené deti. Pred Vianocami sa ho deti stále vypytovali, koľko ešte zostáva dní do Vianoc, a preto vymyslel prvý adventný veniec. Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždy zelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vesí zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár, slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.
Betlehem
Všetci vedia, že v Betleheme sa narodil Ježiš. Málokto ale vie, že Betlehem je dnes rozdelený múrom podobne ako kedysi Berlín. Rozdiel je však vo výške – ten betlehemský múr je viac než dvojnásobne vyšší než ten berlínsky. Betlehem je totiž dnes oblasťou, kde žije prevažne arabské obyvateľstvo, resp. Palestínčania. To však v tejto oblasti samo o sebe zväčša nestačí, aby bolo územie pod správou Palestínčanov, pretože je veľa miest, ktoré sú síce arabské, ale patria výlučne pod správu Izraela. Betlehem však zrejme nebol pre Izraelčanov dostatočne zaujímavý a aj keď ide o veľmi dôležité miesto pre kresťanov, Židom je Ježiš viacmenej ukradnutý. V Betleheme sa však predsa len nachádza niečo, čo Izraelčanov zaujíma, a preto sa rozhodli túto časť mesta jednoducho z mapy Palestíny vyseknúť vysokým a dlhým betónovým múrom.
Vianočná ruža
Latinský názov vianočnej ruže je Euphorbia pulcherrima, ale u nás sa nazýva aj prozaickejšie ako Prýštec najkrajší. Spája sa s príchodom sviatkov a cena vianočnej ruže sa pohybuje od 8 do 15 eur. Dostupná je tak pre každého. Najtradičnejšou je zeleno-červená kombinácia, no šľachtením sa podarilo vytvoriť nové rôznofarebné odrody od žltej až po fialovú. Môžete ju tak ladiť k interiéru či vianočnej výzdobe.
Pieseň Tichá noc, svätá noc...
Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami a jej melódia i slová sa nesú našimi príbytkami. Táto krásna svetoznáma pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená do viac ako 200 jazykov sveta. Ako sa vlastne dostala až k nám? Miestny učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša, Franz Gruber, sa tesne pred Vianocami rozhodol skontrolovať organ a zistil, že si z neho urobili kostolné myši slávnostnú predvianočnú večeru. Poprosil teda o pomoc milovníka hudby, kaplána Josepha Mohra, aby mu k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu. Keďže organ vypovedal službu, učiteľ sa rozhodol vziať si so sebou gitaru a po svätej omši vianočnú pieseň nacvičil s veriacimi. Tá sa stala svetoznámou, obľúbenou a začala sa rýchlo šíriť. V roku 1840 prekročila hranice Drážďan, o ďalších 30 rokov dobyla Ameriku a presadila sa v ďalších krajinách sveta. Onedlho jej ľudia prisúdili dokonca titul „najkrajšej vianočnej piesne sveta.“ Dodnes je symbolom pokoja i lásky medzi ľuďmi a dotvára ozajstnú vianočnú náladu.
Imelo
Vždy zelená rastlina pripadala tajomná už našim predkom. Rastie vysoko v korunách stromov a plody imela, ktoré sa podobajú perlám, dozrievajú práve v decembri. Ľudia doteraz veria, že imelo chráni pred ohňom alebo pred zlým duchom a prináša veľké šťastie. Pobozkať svojho partnera pod vetvičkou imela prináša trvalú lásku! Určite naň preto nezabudnite! Imelo však nemôže kupovať pani domu, ale musí ním byť obdarovaná. Iba tak vraj prinesie lásku a šťastie.
Ak na nejaký symbol Vianoc nechtiac zabudnete, nezúfajte! Sviatky plné šťastia, pohody, lásky a božieho požehnania si každá domácnosť robí vždy sama. A o to presne by malo v prvom rade ísť. Tak šťastné a veselé, milí čitatelia!