Keď vzlietajú lampióny,

sny majú svoje tóny

zvláštne položené.

Už je tma.

Či niekde horí?!

V zapálených srdciach.

V tichu vetra kostolné zvony

prenádherne zvonia.

Zmeškať tento krásny moment

čarokrásny, je pre mňa bôľne.

Lebo niečo vnútri vo mne

kričí a chce utiecť preč!

Je tam sama.

Smúti sama.

Prebodol ju trpký meč.

Nemá ani miesto na plač.

Dážď, prosím ťa, z tohto lieč...

Stratila nádej skrytú v nich.

V splanutých srdciach horiacich.

Vníma sama farbu vôní.

Jej sen nestihol sa vyplniť.

Keď už vzlietli lampióny.