Nezáleží na tom, či to chceme inak.

Raz skončí sa náš večný súd.

No zvládneme to premôcť, iba ak

prijmeme svoj osud.

Nikoho sa nespýtam, či je to tak,

či zvládnem sama tichý prúd,

prúd myšlienok a okamihov,

čo navždy budú veľkou ryhou

bolestivou...

Kto ti bude oporou, keď už tu nie je?

Zrazu záleží na každej sekunde,

ukrytej hlboko niekde,

kde čas cez prsty ti unikne,

minulosť vrátiť nejde,

lebo v tom tichom prúde,

prúde bolesti, keď smútok ujde,

stojím tu sama pred sebou,

v srdi s ostrou črepinou.

Vďačná som za každé nekonečno,

čo mi kto daroval.

Pred tým, že možno až príliš ľúbim

ma nik nevaroval.

No jedno ti predsa sľúbim.

Keby niekto povedal,

že sa mu cnie,

chcem, aby sám prekonal

to kruté "večne".