Káble viažu uzle neznáme,

univerzum tvorí sa samo.

Vrany spievajú tóny nepoznané,

objavené načúvajúcimi stratenými v časopriestore,

hľadajúci si novú realitu.

Ľudia režú uzle už dávno spoznané

Ich svet ničí sa sám,

rádio hučí v hladine beta

Jedno cez druhé.

Červia diera nastane, zopakuje to znova.

Vrany prestanú spievať, sojky škriekať,

momentum zmizlo,

nastalo ticho.

Cikády zahrmia posledný raz,

lístie opadne už nastálo

Nič to nezastaví,

Ten kolaps ľudského faktoru.

K. Nullasová 2.B