Milí čitatelia!

Tento článok bude trochu iný. Iný v tom, že vám chcem ukázať niečo z tvorby mojich šikovných spolužiakov. A ako tieto práce vznikli? Naša pani učiteľka slovenčiny, nám po prebratí Anny zo Zeleného domu na literatúre, dala domácu úlohu. Mohli sme si vybrať zo štyroch tém. Napísať vlastnú charakteristiku, charakteristiku svojho životného vzoru, báseň o Anne alebo charakteristiku Anny. Myslím si, že to bola veľmi dobrá domáca úloha a takýmto spôsobom vznikli aj tieto pekné práce. Pevne verím, že sa vám budú páčiť.

Anna Shirleyová (charakteristika)

Anna Shirleyová ako dieťa prišla o svojich rodičov. Zo začiatku si myslela, že ju nikto nemá rád, no až dovtedy, kým si ju adoptovali dvaja starší súrodenci a stretla sa so svojou najlepšou kamarátkou Dianou. Anna mala štíhlu postavu, modré oči a ryšavé vlasy. Svoje vlasy nenávidela, pripadalo jej nefér, že nemá čierne havranie vlasy ako jej kamarátka Diana. Neskôr si uvedomila, že sú svojím spôsobom výnimočné. Anna mala obrovskú fantáziu, ktorá ju zamestnávala skoro vždy. Predstavovala si veci inak ako boli v skutočnosti. Dávala mená všetkému, čo jej obohacovalo dušu. Anna bola presvedčená, že človek, ktorý si predstavuje veci inak ako v skutočnosti sú, prichádza o veľmi veľa zážitkov. Bola veľmi výrečná a ľudia to pripisovali jej bohatej fantázii. Svoju priateľku Dianu považovala za spriaznenú dušu. Bola veľmi nervózna, ak ju niekto nahneval, dokázala si urobiť problémy, kvôli ktorým bola nešťastná. Často aj kvôli Gilbertovi, svojmu spolužiakovi, ktorému sa páčila. Gilbert bol pre ňu v škole veľkou konkurenciou a takmer vždy s ním súperila o to, kto dosiahne lepšie výsledky. Svoje názory dávala najavo, aj keď to bolo občas drzé, no nikdy to zle nemyslela. Bola tvrdohlavá a stála si za svojimi názormi, ale zároveň bola múdra a vedela rýchlo reagovať, ak išlo o život. Za ľudí, ktorých mala rada, by položila aj vlastný život. Milovala čaro prírody, ktorou si precvičovala fantáziu. Každý kto ju poznal, vedel, že z každého rohu mala trošku. O niektorých veciach dokázala hovoriť aj hodiny. Keď dospela, stala sa slušnou, vychovanou a šarmantnou dámou, ktorá si získala Gilbertovo srdce.

                                                                                                                                                                                       Sandra Goroľová, VIII.A

Anna 

Anna, 
to je božie dieťa, 
od samého narodenia.
Nevšíma si kritériá,
to je celá ona.

V duši má pokoru,
chce byť s každým spolu.
Smutná, že nemá rodinu,
keby mala, ďakovala by Bohu. 

Šťastné to dievčatko,
osamelé úbožiatko.
Silná jedna žena,
prijala ju doma.

Veselá je Anna,
Matejom vítaná.
Jazýček ma podrezaný,
no pohľad zas vyplašený.

Marilla, to je žena,
Annina adoptívna mama.
Myslí, že ju nechá samu,
adoptovanú Annu.

Pozná ju ako drzaňu,
dostala od nej veľkú ranu.
Snažiac sa Anna,
priznať si sama. 

Marilla už pochopila,
že sa v Anne pomýlila.
A tak milá rodinka,
dostala ju do vienka.                                                                                  

                                                                                                                                                                                       Tamara Mihálová, VIII.A

Toto som ja...

Volám sa Terézia a mám 14 rokov. Väčšinou ma volajú Terezka alebo Teja. Žijem v malej dedinke Komárany, blízko Vranova nad Topľou a chodím do Základnej školy v Soli. Mám nadýchané, kučeravé vlasy, ktoré mi siahajú po plecia, ale vždy ich nosím zopnuté. Ako aj moje vlasy, aj moje oči sú hnedé. Som dosť vysoká a mám priemernú postavy. Na mojej tvári mám veľký nos a plné ružové pery. Najradšej nosím voľné tričká s nejakým vzorom alebo nápisom. Nemám rada tričká, ktoré sú mi úzke. Keď ide o nohavice, preferujem jednoduché a jednofarebné. Som hanblivé dievča, ktoré sa vždy snaží medzi cudzími ľuďmi správať slušne a priateľsky, aby si o mne nemysleli zle. Inak sa ale správam, keď som s ľuďmi, ktorých poznám a mám ich rada. Som veselá, hlučná a viac uvoľnená. Podľa mňa som introvert. Keby som si musela vybrať medzi dvoma možnosťami, či ostanem doma, alebo pôjdem von, určite si vyberiem tú prvú možnosť. Som dosť lenivá, ale keď niekto odo mňa niečo potrebuje, rada vždy pomôžem. Najradšej mám fantasy filmy, seriály a knihy, pretože si môžem predstavovať, aké to je v inom svete. Tiež mám rada napínavé knihy. Milujem to napätie a mystérium. Veľmi rada kreslím, prečistí a upokojí mi to myseľ. Moja obľúbená farba je čierna a modrá. Môj obľúbený šport je pingpong. Nenávidím volejbal. V budúcnosti by som sa rada stala farmaceutka. Chcela by som žiť dlhý, pokojný a jednoduchý život. 

                                                                                                                                                                                   Terézia Nadzamová, VIII.A

Takto sa vidím ja...

Volám sa Tomáš Turták a mám 14 rokov. Chodím do ZŠ v Soli. Som vysokej, štíhlej postavy. Mám hnedé oči a hnedé vlasy. Myslím si o sebe, že som úplne obyčajný chlapec. Mám svoje dobré a aj zlé stránky ako každý človek. Vzdorujem najmä rodičom, čo sa týka učenia, ale snažím sa s tým bojovať, lebo viem, že mi chcú len to najlepšie. Keď si uvedomím svoje zlé správanie, snažím sa byť milý a zdvorilý. Medzi moje dobré stránky patrí zmysel pre humor, pracovitosť a ochota pomôcť druhému, to si na sebe najviac cením. Mám veľa dobrých kamarátov, s ktorými si dobre rozumiem. Vo voľnom čase rád počúvam hudbu a milujem hru na gitare. S kamarátmi tiež hrávame gospelové piesne. Rád hrám futbal a rád sa bicyklujem. V lete rád chodím do lesa zbierať huby, tiež rád chodím s rodičmi k vode. Ako som už spomínal, s kamarátmi chodievame hrať gospelové piesne do táborov a na rôzne festivaly, kde prežívame pokoj a radosť. Vtedy sa cítim byť sám sebou. Môj život je celkom fajn, mám dobrých rodičov, no jedno by som chcel v mojom živote zmeniť, a to je moje správanie a prospech v škole. Po ukončení základnej školy by som chcel ísť študovať na strednú školu. Chcel by som byť vojakom z povolania. Toto povolanie je mojím snom. Môj život je originálny a som spokojný.             

                                                                                                                                                                                             Tomáš Turták, VIII.A

Môj životný vzor

Chcela by som charakterizovať svoj životný vzor. Mamu. Moja mama ma inšpiruje vo všetkom, čo robím, aj keď som vo svojom živote nedosiahla žiadny výrazný úspech. Rozhodla som sa ju opísať jednoducho preto, lebo je to moja mama. Pamätám si na dni, keď som ešte bola malá a drzá. Zlaté časy. Spomínam si, ako na mňa dávala pozor, ako mi hovorila, ako sa  mám v danej chvíli správať. A tiež ako ma musela zamykať, aby som jej neutiekla. Musela mať so mnou veľa trpezlivosti. Tiež si pamätám na dni, kedy som bola chorá a starala sa o mňa. Ona bola jediná, ktorá mi hovorila, že všetko bude v poriadku. Nikdy na to nezabudnem. Moja mama sa dokáže poriadne naštvať pre veci, ktoré sú pre mňa nepodstatné. Je prísna, múdra, vtipná a keď sa mi do niečoho nechce, tak ma do toho donúti. Moju mamu budem vždy obdivovať, pretože je to silná žena a nevzdáva sa tak ľahko. Ďakujem jej za všetko, čo kedy pre mňa urobila. Že jednoducho existuje a že je tu pre mňa vždy, keď ju potrebujem.         

                                                                                                                                                                                         Vanesa Bužová, VIII.A   

Volám sa Tomáš...

Volám sa Tomáš a chodím do Základnej školy v Soli. Som normálny chlapec ako každý iný. Mám krátke vlasy čiernej farby. Meriam 154 cm. Som jednoduchý človek, ktorý sa rád usmieva. Keď treba, viem byť aj vážny. Rád počúvam hudbu, napr. Kaliho alebo Igora Kmeťa ml. Dokážem iným pomôcť i pochopiť ich. No mám aj slabosť. Som veľmi citlivý. Niekedy ma pochytí túžba zastaviť sa a na všetko zabudnúť. Obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu usmievať, aj keď sa necítia dobre. No a niekedy túžim po veciach, ktoré nikdy nemôžem mať. Inak sa rád zabávam ako každý chlapec v mojom veku. Nikdy by som nechcel zmeniť svoj život, myslím si, že je celkom zaujímavý. Medzi moje lepšie stránky patrí humor. Vo voľnom čase hrám na gitare a vždy hľadám nové pesničky, ktoré by som sa chcel naučiť hrať. Verím v Boha. Chodím do táborov aj na festivaly. Nerád sa učím, ale viem, že je to dôležité. Chcel by som byť počítačový technik. Skoro každý má volá ,,prcek", ale ja si to nevšímam.                                                           

                                                                                                                                                                                              Tomáš Mačo, VIII.A

Ja – Sandra

Prečo som sa rozhodla písať o sebe? Niekto si možno myslí, že je to egoistické, no podľa mňa je to najlepšia možnosť, keďže ja sama sa poznám najlepšie. Keď sa ráno pozriem do zrkadla, vidím tam dievča s polodlhými hnedými vlasmi s ofinou, so strednou postavou a modrými očami. Možno si niekto myslí, že som ranné vtáča, ale to nie som, pretože cez víkendy a prázdniny dokážem spať aj do obeda. Chodím ešte do základnej školy. Keďže som ôsmačka, mala by som už aspoň tušiť, kam na strednú školu. V budúcnosti by som rada študovala medicínu alebo právo, no všetko je ešte vo hviezdach. Medzi moje obľúbené športy patria futbal a volejbal. Možno by to o mne nikto nepovedal, ale najradšej počúvam hudbu a skupiny 70., 80. a 90. rokov. Medzi ne určite patria Queen, Rolling Stones, The Beatles, Linkin Park atď. Tiež si rada vypočujem slovenskú rapovú scénu. Každý kto ma pozná, vie, že moja obľúbená časť šatníka je tá, kde mám tepláky. A čo rada robím? Určite najradšej chodím von s kamarátkami alebo len tak von. Nerada sedím doma a pozerám do mobilu. Tiež veľmi rada čítam knihy. A aká vlastne som? Keď sa ma na to niekto pýta, odpoviem mu, že nikdy nepoviem nie, lebo rada pomáham ľuďom, aj keď ich nepoznám. Som obrovský extrovert, milujem spoločnosť a ľudí okolo seba. Vždy si idem za svojím cieľom. Som však veľmi ovplyvniteľná. Túto vlastnosť by som na sebe chcela zmeniť. Moje okolie tvrdí, že mi viac záleží na iných než na mne samej. Nerada sa hádam a nerada hádky vyvolávam, preto sa im vyhýbam. Som proste veľký optimista.                                                 

                                                                                                                                                                                      Sandra Onderová, VIII.A