Dnešný deň bol ako každý iný deň letných prázdnin, až do jedného telefonátu. Začnem však  pekne od začiatku.

    Ráno ma zobudilo svetlo a teplo vychádzajúceho slnka. Kým som vstala z postele, už som počula maminu volať z kuchyne: „Raňajky sú na stole!“ Tak som sa teda prezliekla a išla som sa naraňajkovať. Spomenula som si, že s mojou najlepšou kamarátkou Lili sme sa dohodli, že dnes príde autobusom k nám. Z myšlienok ma vytrhla mamina: „Keď povysávaš a upraceš si izbu, môžeš ísť von.“ Hneď ako som doupratovala, nachystala som sa a išla som Lili naproti. Už zďaleka som ju videla stáť na zastávke. Prezradili ju jej krátke kučeravé vlasy, roztrhané rifle a skateboard v ruke. Rozhodli sme sa, že sa na ňom budeme učiť nové triky. „Tresk!“ a už som bola na zemi. Lili sa rozbehla so smiechom ku mne. „ Nič sa ti nestalo?“ spýtala sa ma. Namiesto odpovede som sa hlasno rozosmiala a postavila sa na nohy. Z ničoho nič mi zazvonil telefón. „Kto by to mohol byť?“ pomyslela som si. Volala mi moja triedna pani učiteľka. Vraj keď išla autom okolo parku, videla tam moju fenku Sany. V tom momente mi zamrzol úsmev na tvári. Nestihla som to ani povedať Lili a už som utekala smerom k parku. Lili v nevedomí na skateboarde išla za mnou. „Čo sa deje?!“ kričala. Keď sme tam dorazili, so slzami v očiach som spustila, že Sany ušla a pani učiteľka ju naposledy videla tu. Snažila sa ma upokojiť. „Veď zavolaj rodičom, ešte nevieš, či to bola naozaj Sany,“ poradila mi. Rodičia mi ale povedali, že ju nevedia nikde nájsť, a že to musela byť ona. V panike som sa začala pýtať všetkých okoloidúcich, či nevideli malú fenku yorkshirského teriéra. Nakoniec som stretla mamičku s dieťaťom, ktorá mi povedala, že videla nejakého psíka bežať smerom na nové pozemky. Rýchlo sme tam s Lili išli. Našťastie, už z diaľky sme zazreli Sany cupitať naším smerom. Veľmi mi odľahlo, keď ku mne pribehla a mohli sme ju zobrať domov.

     Všetci sme boli šťastní, že sa jej nič nestalo. Zistili sme, že keď mamina vchádzala autom do dvora, Sany prekĺzla otvorenou bránou von. „Beťárka, nabudúce si na teba dáme väčší pozor,“ pošepkala som jej potichu.