Milí čitatelia,
k vianočnému obdobiu patrí aj zimný slnovrat (21. december). Je obdobím magických úkonov. Ľudia verili nadprirodzeným veciam, a tak vznikali rôzne povery. Vianočné sviatky tak neboli pre našich predkov len šťastným obdobím, ale aj obdobím povier, nadrirodzena a mágie. Poďte si teda prečítať, akým poverám naši predkovia verili.
Od štedrovečernej večere až do polnočnej omše sa nesmie chodiť cez pole. Kto vraj tento zvyk poruší, do roka zomrie.
Od štedrej večere sa nikdy nemá vstávať, inak si po člena rodiny, ktorý vstal od stola, príde Smrť.
Ak obmotáme niť okolo nôh štedrovečerného stolu, domu sa počas celého roka vyhnú zlodeji.
Ak vyjde slobodné dievča pri príprave večere von z domu, určite stretne muža, ktorý je jej súdený.
Pokiaľ žena čaká dieťa, je dobré vyčkať prvého návštevníka do domu na štedrú večeru. Ak ide o muža, narodí sa chlapček.
Kto sa celý deň až do východu prvej večernej hviezdy postí, zaručene zazrie na stene zlaté prasiatko.
Ak si počas večere necháme pod tanierom mincu alebo rybiu šupinu, prinesie to do domu peniaze.
Vo vianočný deň tiež vládla povera, že ak vkročila ráno žena do cudzieho domu alebo sa niečo požičalo, do domu mohlo zavítať nešťastie. Naopak, návšteva muža alebo cigánky prinášala šťastie.
Nebezpečné bolo nechávať visieť kožuch, lebo ten mohol zapríčiniť zhynutie dobytka. Horšie to už bolo s visiacimi šatami. Ich majiteľ mal do roka zomrieť.
K vianočným poverám patria aj tzv. „stridžie“ dni, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra).V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Ľudia poverám verili a báli sa ich, najviac však mali strach práve zo stríg, bosoriek a čarodejníc.
Deň na Luciu (13. december) bol považovaný za najkratší deň v roku. Rozšírené bolo presvedčenie, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Dni od Lucie do Vianoc sa považovali za ,,stridžie". (Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc). Lucia mohla o polnoci pomútiť mlieko alebo privodiť nešťastie v hospodárstve. Ženy mali zakázané vykonávať domáce práce a navštevovať iné dvory zo strachu z bosoráctva. Ľudia sa pred strigami chránili jedením cesnaku, kreslením krížov posvätenou kriedou na dvere obydlí a stajní. Ľudia si na Luciu nesmeli nič požičiavať ani vracať.
Ženy sa v tento deň maskovali za „Lucie“. Celé boli zahalené do bielej šatky a tvár mali zaprášenú od múky. Chodievali po jednotlivých domoch a husím pierkom symbolicky vymetali z príbytkov zlých duchov a choroby. Podobne to bolo aj na Barboru.
Veľmi rozšírené bolo tiež vyrábanie Luciinho stolčeka od Lucie do Vianoc. Ten, kto chcel strigy vidieť na vlastné oči, mal zhotoviť drevený stolček. Tvorba sa niesla v duchu prísnych pravidiel – bez klincov, len jediným zaťatím sekery denne až do Štedrého dňa! Potom si stačilo počas polnočnej omše sadnúť na stolček a čakať, kým sa zjavia bosorky z celej dediny. Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho miestne bosorky nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť.
Mladé dievky si tiež zvykli veštiť za koho sa vydajú. Napríklad kolektívne varili halušky a dievčine, ktorej ako prvej vyplávala haluška, sa mala vydať najskôr. Alebo si dievčatá presne na Luciu napísali na lístočky dvanásť mužských mien a každý jeden deň, od Lucie do Vianoc, jeden lístoček spálili. Meno nesmeli vidieť. Posledný lístoček otvorili na Štedrý deň a meno, ktoré na ňom ostalo, malo byť meno jej nastávajúceho.
Šťastné a veselé bez bosoriek! 😉
Zdroj:
https://najmama.aktuality.sk/clanok/223793/stridzie-dni-za-dverami/?fbclid=IwAR3J_FiL6tkhakV1Ps3kaodAHx8qO4FgawPU-XfJCu5NSj1It4j1Rxx1z3E