Milí čitatelia,
vianočných príbehov nikdy nie je dosť, milujeme ich takmer všetci. Či vy malí, alebo my veľkí. Jedným z nich je aj tento nádherný, dušu pohládzajúci príbeh o Červených čižmičkách...troška sa stíš a čítaj...
Večer, keď sa už Hans uložil spať, zalialo izbu veľké svetlo. Zrazu počul hlas anjela: „Prinášam ti radostnú novinu,“ povedal anjel. „Na Vianoce dostaneš dar, dar od Pána Boha.“ Hans neveril vlastným ušiam. On a dar od Boha? Naozaj? Na druhý deň ráno Hans vedel, čo urobí. Ak Pán Boh pripravuje dar pre Neho, nuž, aj on musí mať darček pre Pána Boha – ten najkrajší dar z celej dediny. Vybral sa teda do obchodu. Dlho hľadal. Nakoniec tam našiel krásny darček – hraciu skrinku! Zo skrinky sa ozývala hudba, vnútri boli vianočné stromčeky. V obchode bola aj malá Adelaida a tá tiež chcela hraciu skrinku! Jej otec prehovoril obchodníka. Skrinku nakoniec dostala Adelaida.
Hans musel hľadať ďalej. Vyšiel z obchodu a rozmýšľal, čo urobí. Na ulici stretol Grétku a Elsu, dievčatá z dediny. Opýtal sa staršej z nich: „Grétka, aký darček by si ty dala Pánu Bohu na Vianoce?“ Grétka mu odpovedala: „Dala by som mu to, čo mu dávam každý deň – moje hriechy za Jeho odpustenie, moju slabosť za Jeho silu, moje starosti za Jeho radosť.“ Hans tomu vôbec nerozumel. Potom sa pozrel na malú Elsu. Dávala si do roztrhanej topánky starý papier, aby jej nebola zima. Zrazu dostal Hans výborný nápad.
Ponáhľal sa domov, zamkol obchod a začal si pripravovať všelijaké veci. Pri práci si spieval. Nespieval až tak krásne. „To už bolo veľmi dávno, čo som si spieval vianočnú pieseň,“ povedal vrane Alde. „Ale pozri sem! Túto červenú kožu som opatroval už veľmi dlho. Je to tá najjemnejšia koža. A tu sú strieborné klince, vyrobil ich vlastnoručne môj otec. A tieto strieborné zvončeky sú z môjho prvého vianočného stromčeka. Vieš, Alda, pripravujem darček. Vianočný darček!“ Hans pracoval celú noc. Už bolo ráno, keď skončil. „Pozri, Alda, už sú hotové!“ Alda zakrákala od prekvapenia. Boli to tie najkrajšie červené čižmičky. Ako pre kráľovnú. Hans ušil čižmičky ako dar pre Pána Boha.
Poobede chystal slávnostnú večeru. Čoskoro bude Štedrý večer. Pán Boh príde a donesie mu dar. A možno Pán Boh zostane aj na večeru! Hans si aj teraz pri práci spieval. Už mu to šlo lepšie. Prišiel Štedrý večer. Hostia, ktorí zaklopali na dvere Hansovho domu, boli iba ľudia z dediny – Brigita, ktorá predávala noviny, poštár Filip a starosta. Hans ich pohostil. Kým začali jesť, Hans im zaspieval pieseň Narodil sa Kristus Pán, ktorú si pamätal z detstva. Teraz to zaspieval naozaj veľmi pekne. Po večeri hostia odišli. Hans zostal sám. Bol to krásny večer, ale Hans bol aj tak smutný.
A tu zrazu zažiarilo v izbe veľké svetlo. Bol to anjel. „Ach, to si ty!“ povedal Hans. „Ja som všetko pripravil. Ale od Pána Boha som nedostal nijaký darček.“ „Hans, ja ti to vysvetlím,“ povedal mu anjel. „Rozdávanie darčekov na Vianoce je pekný zvyk. Vianoce nám však slúžia na to, aby sme si pripomenuli, aký dar dal ľuďom Pán Boh. Dal svetu svojho Syna! Tak je to napísané v Biblii: „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ Anjel odišiel. A tu zrazu Hans všetko pochopil! „Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán! On je ten pravý dar pre mňa a pre každého!“ Mesiačik osvietil červené čižmičky v okne. Schytil čižmičky a bežal von. Hans sa ponáhľal rovno za Elsou. „Dieťa moje, tu máš! Vianočný darček pre teba!“ Elsa si obula červené čižmičky. Boli jej akurát! Práve šiel tade starosta s Adelaidou. Adelaida veľmi chcela červené čižmičky a začala hneď nariekať. „Ticho, dieťa,“ povedal jej otecko. „Veď tak to má byť na Vianoce. Dávame jeden druhému dary, lebo aj nám Pán Boh dal najväčší dar zo všetkých.“ Adelaida stíchla a zrazu to pochopila aj ona. Bežala domov a doniesla Else darček – hraciu skrinku, v ktorej boli vianočné stromčeky...
Na priloženom linku si môžete pozrieť aj animovanú podobu tohto vianočného príbehu...
https://www.youtube.com/watch?v=N5lrtBZggfQ&ab_channel=ECAVsvami