Milí čitatelia,

v tomto čísle ste už mohli zaregistrovať moju báseň Na konci sveta a ešte ďalej. Rozhodla som sa, že ešte s jednou z môjho pera sa s vami podelím. Venujem ju všetkým ženám (v marci je aj MDŽ😊). Verte samy sebe a počúvajte svoj hlas. Chcem, aby ste si po jej prečítaní uvedomili, aké silné ste. Viac, ako si myslíte. 

Nežná sila

Hovoria o nás, že sme nežné ako pierko,

ach, to je iba také divadielko.

Nežnosť je tá druhá v poradí,

tie plamene v očiach je to, čo nás prezradí.

Sila, to je to, čo sa je v každej z nás,

to najkrajšie zo všetkých našich krás.

Nebojme sa vybrať túto našu zbraň,

veď naše telo je náš chrám.

Nenechajme druhých diktovať nám, čo máme robiť,

nečudujte sa, keď vám poviem, že chcem niečo rozbiť.

Sme ako pierko, ale v oceľovej koži,

tak použi svoj hlas a oži.

Už nikdy sa nebudeme báť povedať svoj názor,

začneme ho kričať zo striech nepriateľov,

vypočujú si nahnevanú melódiu našich hlasov,

naše slová budú tvrdšie ako kov.

Nebuďme tie, ktoré sklonia hlavu a nechajú hovoriť druhých,

neboli sme stvorené pre nich.

Prečo by nám mali strkať prst pred ústa,

a hovoriť nám: „Musíš ostať slušná“!

Nebojme sa svojho hlasu

prídeme o všetku krásu.

My sme sila

ako kotva, ktorá sa zakotví do hĺbky oceána tak, že nepohne loďou,

naše hlasy sú nebezpečnou ódou.

Sme viac ako iba krása,

to, čo je naozaj v nás, neschová sa.

Stojme vzpriamene s hlavou vztýčenou hore,

spolu dokážeme rozbúriť aj more.

Máme farbu slnka, aj keď v nás zúri búrka.