Záchrana

Za siedmimi horami za siedmimi dolami žilo jedno malé dievčatko, ktoré stále nosilo so sebou zápalky, a preto ho volali dievčatko so zápalkami. Bývala v malej chatke v horách, vedľa nej žil veľmi dobrý, priateľský a mocný ujo. Volali ho Valibuk.

V jedno pekné ráno išli na maliny, a keď zbierali maliny, zdalo sa im, že počujú v kríkoch nejaký šuchot. Dievčatko so zápalkami sa tam išlo pozrieť a ako odkrývalo kríky, vyleteli odtiaľ tri malé draky. Začali chrliť malé ohnivé iskry. Keď sa spamätali, zobrali nohy na plecia, ale vtom jedna iskra zasiahla zápalky, ktoré malo dievčatko vo vrecku. Našťastie stihlo vyhodiť zápalky, kým ešte nehoreli. Ale ako dievčatko so zápalkami vyhadzovalo zápalky, nevšimlo si veľký koreň, potklo sa a spadlo. Valibuk si ani nevšimol, že dievčatko spadlo. No keď ležalo na zemi, stihlo ešte zobrať svoj košík s malinami a potom ho tri malé draky chytili za ruky a nohy, vzlietli a uniesli dievčatko ponad kopec do malého hradu. Keď sa dievčatko so zápalkami spamätalo, uvidelo veľkú mohutnú trojhlavú dračicu. Bola to mama troch malých drakov. Mama dračica prikázala trom synom, aby priviazali dievčatko k veľkému stĺpu. Keď Valibuk prišiel k ich chatám, obzrel sa za seba, ale dievčatko nevidel! Skúsil sa poštípať aj poklipkať očami, ale aj tak dievčatko nikde nevidel! Tak si domyslel, že dievčatko uniesli tie tri malé draky a povedal si: „Čo teraz? Kam ísť?“ Tak sa išiel pozrieť na miesto, kde zbierali maliny, či tam niečo nenájde. No nevedel nájsť dievčatko ani košík s malinami. Keď sa obzrel, uvidel cestičku z malín cez kopec, ktorú urobilo dievčatko, keď ju draky unášali ponad kopec. Tak Valibuk vyšiel po cestičke na kopec, odkiaľ uvidel malý hrad. Valibuk neváhal a skotúľal sa dole kopcom až po bránu hradu, odkiaľ počul čudné zvuky. Keď rozmýšľal, ako by sa dostal cez hradby do hradu, uvidel v bráne dieru práve preňho. A hneď zbadal veľkú trojhlavú dračicu, ktorá práve obedovala. Už sa zalizovala, ale vtom počul za sebou zapišťať dievčatko priviazané k stĺpu. Tak rýchlo pobehol k dievčatku, ale nevedel ju odviazať, preto lano prehrýzol.

Šťastní a zdraví prišli do svojich malých chatiek. Ale dievčatko ešte predtým, ako zatvorilo dvere, nezabudlo Valibukovi za svoju záchranu poďakovať. A žili šťastne až do smrti.