Drak, ktorému vyhasol oheň

Kde bolo tam bolo, žil raz jeden drak. Ale ten drak nebol ako vo väčšine rozprávok, neunášal princezné a  ani nebojoval s rytiermi. Bol to dobrák s troma hlavami.

Raz chcel pútnikom zapáliť oheň, ale oheň nevychrlil. Drak sa čudoval, prečo ho nevie vychrliť. Pýtal sa mnohých ľudí, no nikto mu nevedel poradiť. Až raz stretol starého pána. Spýtal sa, prečo nevie vychrliť oheň a on mu odpovedal: „To ti vyhasol oheň.“ Drak smutný odišiel domov. Pri ceste stretol dievčatko so zápalkami. „Prečo si taký smutný?“ spýtalo sa ho dievčatko. „Vyhasol mi oheň a už ho nikdy nevychrlím,“ povedal drak. „Možno keby som ti jednu z mojich zápaliek hodila do úst, znova by si to vedel.“ „Skvelý nápad, dievčatko. Ale bude v tom problém.“ „Prečo?"  spýtalo sa dievčatko. „Som moc veľký.“ V tom sa objavil Valibuk. „Chcete s niečím pomôcť?“ spýtal sa. „Áno, prosím, nadvihni ma pred drakove ústa.“ A tak aj urobil. Dievčatko zapálilo zápalku a hodilo ju drakovi do úst. „A teraz skús zapáliť oheň!“ Drakovi sa podarilo zapáliť oheň. Veľmi sa tešil.

Valibuk odišiel váľať buky, dievčatko sa vrátilo domov a spokojný drak zaspal vo svojej jaskyni.