Bolesť

Slzy, čisté ako krištáľ,

no predsa plné citov,

tečúce po mladej tvári dievčaťa,

čo skrýva smútok, bolesti.

Bolesť, ktorá jej srdce ťaží každú noc

a vnútri núti volať o pomoc.

Vankúšom si zakrývať ústa,

aby ten plač konečne ustál.

Z vlastností jej sebeckosť vždy chýbala,

ako mlčanlivá vŕba ostatných počúvala.

No nik nevie, ako by to teraz bolo,

keby bola vtedy dostala slovo.

Dnes je šťastná, lebo vie,

že všetky tie emócie, čo potajme písala do denníka,

ju pripravili do života a strhli jej z očí rúžové okuliare.

Urobili ju silnejšou ako  bola predtým...