Dištančná výučba

Snažím sa. Fakt sa snažím. Snažím sa byť čo najlepšia vo všetkom.

Dištančná výučba. Toto slovné spojenie už priam neznášam. Trvá to už skoro celý rok, ak nepočítam prázdniny a dva mesiace v škole s rúškami. Snažím sa učiť, aj keď som doma, ale všetci dobre vieme, že nikto sa neučí tak, ako keď chodíme pravidelne do školy. Bola som šťastná, keď nám minulý rok oznámili, že zostaneme doma dva týždne. Myslím si, že vtedy bol každý rád. Nikto však nerátal s tým, že to skončí takto alebo skôr neskončí. Myslím si, že my ako krajina sme boli spočiatku na tom ešte dobre. COVID-19 bol vo svete oveľa skôr ako na Slovensku. Keď sa to dostalo ak nám, tak najprv zavreli stredné školy, potom aj základné. Tešila som sa, že budem doma. Bolo to obdobie, keď som mohla byť so svojím bratom, ktorý sa domov vracal iba na víkendy a trávili sme spolu málo času. Na druhej strane som sa netešila, lebo nám zakázali trénovať a s kamarátmi zo školy som sa nemohla stretnúť dva týždne. No a nakoniec sme boli doma 4 mesiace. 4 mesiace bez toho, aby sme sa videli s kamarátmi, ktorých poznáme už deväť rokov a sú nám niečo ako druhá rodina. Chýbali mi. Chýbali mi, tak ako nikdy predtým. Keď sa začal nový školský rok, tak sme do školy nastúpili už s rúškami. Každé ráno nám merali teplotu, predtým ako sme vošli do školy. A takto to fungovalo približne dva mesiace. Všetci sme mysleli, že to takto bude fungovať aj ďalej. No bohužiaľ, to tak nefungovalo. Pre niektorých to bolo dobré a tešili sa, ale pre niektorých to bolo zle. Ja som sa aj tešila, ale aj nie. Malo to svoje výhody aj nevýhody. Nebolo to také, ako keď sedíme v laviciach a dávame pozor. Dištančná výučba má množstvo nevýhod. Ale som strašne rada za jej výhody. Zaspím? Nikomu nebude vadiť, ak na hodinu alebo písomku prídem v pyžame. Neprídem na hodinu? Je oveľa ľahšie napísať pani učiteľke alebo pánovi učiteľovi, že prečo som na hodine nebola. Neviem niečo nájsť alebo neviem niečo? Nájdem si to na internete. Toto všetko mi dalo viac času, ktorý som mohla tráviť s rodinou. Rodina je to najdôležitejšie, čo v živote mám. Rodina tu je so mnou od začiatku až po koniec. Nie sú to kamaráti, spolužiaci, spoluhráči alebo učitelia, je to rodina. Lebo rodina je základ. Som neskutočne vďačná za čas, ktorý som mohla stráviť s bratom. Priznávam, že mi to niekedy išlo a stále ide na nervy, ale som rada, že som s nimi. Naučilo ma to, že sa môžem spoľahnúť na svojich spolužiakov, keď niečo neviem alebo, keď potrebujem pomôcť, tak mi pomôžu. Veľmi im za to ďakujem, že mi vždy pomáhajú a stoja pri mne. Ale dalo mi to ešte veľa iného. Dalo mi to to, že sa dá učiť aj takto, keď nie sme v dennom kontakte, ale nie je to ono. Aspoň pre mňa nie. Keď sme boli v škole, tak sme sa spolu zabavili a robili hlúposti. Ale ako sa zabavíme cez notebooky a telefóny? Chýbajú mi prestávky, chýbajú mi oni „moji spolužiaci,“ chýba mi to „celé“. Chýba mi vysvetľovanie učiva učiteľmi. Počas dištančnej výučby to nie tak vysvetlené ako v škole. Keď niečomu nepochopím, tak to väčšinou už nikto nevysvetľuje druhýkrát. Musím sa spoliehať aj na spolužiakov, ktorí mi vždy ochotne pomôžu a vysvetlia mi to. Jednou z mojich negatívnych vlastností je, že som lenivá a v pohodlí domova sa dostávam do celkom nepríjemných situácií. V jednom kuse si odkladám svoje povinnosti a hovorím si, že si to spravím potom. Vždy to je tak, že si radšej pustím seriál akoby som si mala robiť domáce úlohy. Je dobré si vyskúšať aj takýto štýl učenia, dištančného vyučovania, ale narušilo mi to moju celodennú školskú rutinu. Nemám rada ten stres a tlak, ktorý momentálne vytváram sama na seba. O učiteľoch nikto veľmi nerozpráva. Ale viem, že ani oni to nemajú najľahšie. Kopa stresu, vybavovania, komplikácií a všetkého možného o čom my ani nevieme. Ani oni to nemajú ľahké, aj keď my si väčšinou myslíme, že áno. My si myslíme, že ako im je dobre lebo sú doma a aj tak dostávajú za to peniaze. Ale je za tým mnoho práce. Nie je všetko ako sa zdá. Toto všetko, tento školský rok. Začalo to 23. októbra, v piatok, kedy sa rozhodlo, že od 26. októbra ostávame doma a budeme sa učiť online. Veľmi dobre si pamätám na ten deň, keď som sa znovu musela rozlúčiť so všetkými, ktorých mám rada. Nebolo to ľahké, ale asi sme nečakali, že to bude trvať tak dlho. Teraz, keď toto píšem, tak sme doma približne tri mesiace. Za posledných trinásť mesiacov sme približne deväť mesiacov doma, možno aj viac. Myslela som si, že to bude lepšie ako v škole, ale nie je. Takto mi to vôbec nevyhovuje a necítim sa komfortne, som stále v strese. Jedinou výhodou je, že vyučovanie začína neskôr a končí skôr, ale radšej by som vstávala o šiestej ráno a odsedela si šesť vyučovacích hodín v škole, ako byť stále len doma. Viem, že sa neučím tak, ako keď som v škole. A keď som niekedy tvrdila, že školu neznášam, teraz tieto slová ľutujem. Verte mi alebo nie, bola by som šťastná, keby sme sa už konečne vrátili do školy. Rada by som už „každého“ videla. Vezmite si z tohto, čo som napísala, čo chcete, čo sa Vám páči, čo vás nejako zaujalo!

A nezabudnite na to, že nie je všetko ako sa zdá!

Autor: Martina Martincová, IX.B