Sobota. Bol krásny slnečný deň, na oblohe ani mráčika. A tak sme sa stretli celá školská partia. Vzali sme kolobežky a poď ho do mestského parku. História mestského parku respektíve záhrady, ako toto miesto nazývajú Rimavskosoboťania siaha až do prvej polovice 19. storočia. Mestský radca Ferdinand Lenner pod názvom Szechenyiho záhrada založil v roku 1825 dnešnú mestskú záhradu. V súčasnosti slúži ako zóna oddychu pre obyvateľov mesta a nachádzajú sa v nej tenisové kurty, futbalový štadión, mestská plaváreň, kolkáreň a kaviareň Golden Park. Park má veľkú rozlohu a fungujúcu fontánu, čo je v dnešnej dobe rarita. Mestá síce fontány majú, ale nepoužívajú ich, pretože tvrdia, že ich prevádzka je nákladná. Ale v Rimavskej Sobote sú až dve. Tá v parku má kruhovitý tvar, kde v strede je striekacia časť fontány pripomínajúcej tvar byliny plodu púpavy – nažka s padáčikmi. Odtiaľ vystrekuje voda, a tá vytvára zaujímavý tvar priesvitnej natiahnutej polgule.

         Nájdeme tu aj veľkolepé jazierko, cez ktoré prechádza mostík, ktorý spája ostrovček na pláži s Mestskou záhradou. Super sa tu kolobežkuje. Po pár hodinách sme už aj vyhladli. A keďže sa nám nechcelo ísť domov, dostal niektorý z nás nápad: „Poďme do Midpointu! Tam si niečo kúpime a vrátime sa naspäť.“

         A tak sme išli. Dobre sme sa najedli, oddýchli si a hor sa naspäť. Prešli sme celým hlavným námestím. Dvor mesta - námestie ako ho kedysi nazývali, bolo dejiskom najvýznamnejších udalostí v meste. V minulosti sa tu konali preslávené sobotné trhy a jarmoky. Boli tu náboženské nepokoje, veľký požiar.

         Dokonca toto námestie navštívil aj rakúsky cisár František Jozef v roku 1857. Má štvoruholníkový tvar, a každú stranu lemujú historické budovy. Na hlavnom námestí sa nachádzajú dva kostoly. Pokračovali sme popri pošte, kde pred pár mesiacmi dokončili tiež námestie. Vymenil sa asfaltový povrch, za dlažbu rôznej farby a veľkosti. Farebne sa to tu oživilo prostredie, doplnili sa tu betónové kvetináče, ktoré budú v letných mesiacoch, krásne rozkvitnuté. Celé mini námestie je rozdelené na menšie časti a vytvára krásny optický dojem. Naša cesta pokračovala cez Malohontskú ulicu až do mestského parku. V tom som si uvedomil, že nemám telefón. Mal som ho predsa vo vrecku nohavíc. Celá partia, sme hľadali. Zvonili a nič, žiadna odozva. Vrátili sme sa naspäť celou cestou, ktorou sme prišli. Nikde sme ho však nenašli. Ja som si spomenul, že ešte na hlavnom námestí som ho mal. Telefonoval som s mamou. Z námestia sme išli okolo pošty a tam mi musel vypadnúť, pretože som tam skoro spadol, ale mal som šťastie a manéver, ktorý som použil tomu zabránil. Stále sme skúšali telefonovať na moje číslo, avšak už hlásilo nedostupnosť. Od spolužiaka som si požičal mobil a zavolali sme políciu. Páni policajti po určitom čase prišli. Prezreli si miesto a skonštatovali, že na tú časť cesty, ktorú sme použili pri jazde, nemajú dosah kamery. Vyjadrili mi ľútosť, že som prišiel o telefón a poučili ma, že sa musím dostaviť na policajnú stanicu aj s rodičmi. Z krásneho slnečného dňa sa stal pre mňa smutný zamračený deň. Na telefón som si našetril, tak, že som skoro celé leto pracoval na brigáde. A za pár minút som oň prišiel.

         Nedeľa. V nedeľu sme spolu s mamou navštívili policajnú stanicu, kde páni policajti s nami spísali zápisnicu. Oboznámili nás, že prezreli kamery a na nich vidieť ako telefonujem na námestí, a potom pokračujeme v ceste ďalej. Poučili nás, že ak sa nájde nálezca a telefón nám vráti, máme to polícii oznámiť. A tak sa moja strata mobilu ukončila. Nikto sa neozval, nikde sa nenašiel. Bol som veľmi sklamaný a nahnevaný, že ten, čo ho našiel, si ho ponechal a rozhodol sa ho nevrátiť. Aby som už toľko nemyslel na telefón, rodičia ma vzali do Gemersko-malohontského múzea. Vzniklo 3. septembra 1882. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Spolok Gemerského župného múzea. Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré boli darované alebo deponované po ukončení výstavy novovzniknutému múzeu rôznymi osobnosťami a inštitúciami. Prvým darcom sa stala Petöfiho budapeštianska sochárska komisia, ktorá darovala múzeu sadrovú sochu Sándora Petőfiho z roku 1874 v nadživotnej veľkosti. V roku 1900 vystavovalo múzeum svoje zbierky na Svetovej výstave v Paríži, kde získalo aj diplom. Zbierkový fond múzea tvorí 72 507 zbierkových predmetov. Z toho história pozostáva z 29 736, archeológia z 22 757, etnológia z 10 186 a história umenia 2 114 zbierkových predmetov. Prírodné vedy pozostávajú zo 7 713 predmetov, z toho geológiu tvorí 1 244, paleontológiu 2 108, antropológiu 21, botaniku 1 083 a zoológiu 3 257 zbierkových predmetov. Fotoarchív múzea obsahuje 44 038 negatívov, 2 428 diapozitívov a 18 866 digitálnych fotografií. Archív múzea eviduje 18 502 archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov. V múzeu stále prebiehajú tematické výstavy, v súčasnosti sú to Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme, Pôvab kraslíc, János Fábry. V nedeľu večer sme ešte navštívili hvezdáreň, ktorá sídli v mestskej časti Tomašová. V roku 1999 bola objavená planéta 20495 a na počesť hvezdárne v meste bola pomenovaná Rimavská Sobota. Počas celého roka tu prebiehajú tematické celky pozorovania zatmení Slnka a Mesiaca. Má pozorovaciu kupolu s astronomickým ďalekohľadom.

       Pondelok. Škola. Ani som si nestihol sadnúť a už sa okolo mňa zhrnula celá partia: „Tak, čo máš, našiel si ho? Ozval sa niekto?“ Všetci boli zvedaví a nedočkaví na moju odpoveď. Pokrútil som hlavou, že nie. Porozprával som im, že aj keď som sklamaný, z toho, že som stratil telefón a som nahnevaný na nepoctivého nálezcu, tak som mal nakoniec zaujímavý víkend. Sobotu v parku a v nedeľu v múzeu. Opísal som spolužiakom návštevu Gemersko-malohontského múzea a čo všetko som tam zaujímavé videl. Tiež som im prerozprával zaujímavosti, ktoré som sa dozvedel pri návšteve vo hvezdárni. Po skončení vyučovania pre mňa prišla mama a navštívili sme zákaznícke centrum mobilného operátora, kde mi oznámili, kedy mi zapoja zablokované telefónne číslo.

       Mesto Rimavská Sobota leží v regióne Malohont. Nájdeme tu množstvo prekrásnych a zaujímavých miest, podujatí, vecí. Či už historických alebo aj zo súčasnosti. Každému návštevníkovi, či už z blízkeho okolia alebo ďalekého má mesto čo ponúknuť. 

Autor: Matej Láska  (IX.B)