Opisy pracovného postupu

Ako sa naučiť „pozemko“ – domáci recept

Najlepšie je tento recept vyskúšať na poslednú chvíľu – minimálne 24 hodín pred ústnym skúšaním z pozemného staviteľstva.

Budeme potrebovať: 1 zošit z pozemného staviteľstva, čerstvo nazbierané poznámky z učiva minulého týždňa, 500g trpezlivosti, 200g sústredenia sa, 1 polievkovú lyžicu nechuti do učenia a 1l energie.

Vo veľkej mise zmiešame liter energie s lyžicou nechuti do učenia, zatiaľ čo zošit s poznámkami leží zavretý a nedotknutý na posteli alebo pohodený v školskej taške. Po dobu desiatich minút miešame a venujeme sa úplne iným veciam, ktoré s „pozemkom“ nemajú nič spoločné. Zmes pomaly nadobúda rozum, preto otvoríme zošit a čítame si poznámky. Zmes začne kysnúť od polhodiny až do niekoľkých hodín strávených nad učením sa. Najlepšie sa podáva s mrzutými komentármi, ako napríklad: „Na čo mi to bude do života?“ a „Však to vôbec nechápem!“ No s výsledným produktom budete spokojní nielen vy, ale aj vaša vyučujúca profesorka.

                                                                                                                                                                                                             Olívia

Ako presvedčiť rodičov, aby vám povolili stráviť noc mimo domova

Budeme potrebovať: 15 komplimentov, aká je mama zlatá žena, tonu odvahy a plán B: utekať, neobzerať sa za seba.

Keď vás mama prichytí pri vchodových dverách, existujú len dve možnosti :

Plán A : Prvé dve ingrediencie. Mamku začneme vychvaľovať, aká je zlatá a ako dúfame, že nás pustí, že sme dosť starí na to, aby sa nám nič nestalo a aby všetko prebiehalo v pohode a bezpečí. Dôkladne sa oblečieme a otvoríme vchodové dvere. Po tejto etape môžu prísť len dve vety: “Tak dobre, ale dávaj pozor!” alebo “Prečo otváraš tie dvere? Povedala som ti, že môžeš ísť?” Pri prvej vete bezpečne odídeme a tešíme sa na. Pri druhej vete postupujeme podľa plánu B. :)

                                                                                                                                                                                                              Dominik

Ako sa nebadane večer vrátiť domov

Na tento rýchly recept, ktorý má mnohoročnú tradíciu a nesie sa z generácie na generáciu, potrebujeme: 300g odvahy, 200g ninja schopností, 400g priestorového videnia a pohybu v tme, 100g citlivosti v prstoch (na tichú chôdzu), štipku arogancie a jeden dopredu pripravený argument, keby to nevyšlo.

Na rozohriatej panvici pripravíme odvahu a ninja schopnosti, postupne k tomu pridávame rýchlosť a schopnosť priestorového videnia v tme, pričom dbajte na to, aby sa vám pokrm nepripálil a aby ste ho uvarili rýchlo. Všetky prísady starostlivo premiešame. V prípade prihorenia podlejeme vývarom silného argumentu s nádychom arogancie. Ak sa pokrm nevydarí, budete bohužiaľ musieť do odvolania jesť obed servírovaný s kyslým výrazom vášho rodiča.

                                                                                                                                                                                                              Natália

Umelecké opisy

Moja cesta do školy 

Schmatol som chladnú kľučku od veľkej žltej brány a po rozbitých schodoch som zišiel na zapršaný chodník. Do tváre sa mi obul ťažký, studený vzduch. Ako som pokračoval po už opravenom chodníku, preletel okolo mňa malý, no dosť hlučný vtáčik, ktorý sa neskôr usadil na vysokej žltej lampe. Cestou na zastávku som pozoroval vysokánske topole, ktoré akoby skrývali druhú stranu cesty. Ich listy v jemnom vetre tancovali rôznymi farbami od najtmavšej hnedej až po listy žlté a žiarivé ako slnko. Potom, ako som sa dostal cez prechod pre chodcov, cesta ma viedla popri modrom plote, na ktorom sa za dlhý čas stihlo usadiť veľa žuvačiek a iných bielych objektov. Zrekonštruovaná zastávka rovno po mojom príchode víta autobus, na ktorý títo netrpezliví ľudia tak dlho čakali.

                                                                                                                                                                                                              Samuel

Moja cesta do školy

 Pondelkové ráno už z okna vyzeralo sychravo a pochmúrne. Keď som vykročila z brány, na zemi som zbadala kvapky. Nebola som si istá, či sú to kvapôčky dažďa alebo moje slzy radosti z pondelka. Na autobusovej zastávke stálo veľa ľudí, ktorí vyzerali byť rovnako bez nálady ako ja. Všetci sa niekam ponáhľali a ani si neuvedomovali krásu jesennej prírody okolo nich. Jemný ale studený vánok sa hral so suchými lístočkami, ktoré pomaly dopadali na zem ako loďka pohojdávajúca sa na rozbúrenom mori. Tento krásny pohľad na začínajúcu jeseň mi prerušil zvuk brzdenia autobusu. Keď som doň nastúpila, nemala som možnosť vidieť svet za oknom, a tak ani toto jesenné divadlo. Z mojich myšlienok ma vytrhol autobus stojaci na zastávke, kde som mala vystupovať. Vystúpila som a prešla krátkou cestou smerom ku škole. Slniečko už vychádzalo spoza mrakov a jeho lúče sa predierali cez farebné koruny stromov. Keď som vkročila do školy, chodbami sa niesol hluk, ktorý náhle stíchol pri prvom zvonení.

                                                                                                                                                                                                                 Natália