(pokus o) Filozofická úvaha na tému Malý Princ

Toto drobné dielo s drobným príbehom o drobnom chlapcovi veľmi silno rezonuje v pocitoch určite mnohých ľudí rovnako ako v mojich. Zavaľuje nás pocitmi samoty, smútku a prázdna, z ktorého niet cesty. Zároveň ale prekypuje nekonečnou krásou priateľstva, úprimných citov a detskej radosti. Krásny kontrast tak dokonale sprevádza rozprávku o maličkom chlapčekovi v nepredstaviteľne veľkom prázdnom priestore. Zatiaľ čo malý princ putuje od planéty k planéte, buduje v nás možno túto myšlienku: "Ako to, že na každej zastávke narazil iba na nezmyselné planéty?“ Pravdou ale je, že pre nás by tieto planéty neboli vôbec také nezmyselné, ako boli v očiach malého princa. Pretože to, čo videl, boli iba rôzne malé výstrižky človečiny polepené ďaleko od seba. Panovačný kráľ je vec samozrejmou rovnako ako bežný opilec. No napriek tomu sme s princom pocítili obrovský pocit bezvýznamnosti za týchto ľudí. A napriek tomu sme možno nečakali rovnaký pocit bezvýznamnosti pri pohľade na nás samých na našej vlastnej planéte. My sa musíme tváriť oddane. Musíme sa voziť v rýchliku alebo robiť veci tak, ako nám nie sú prirodzené. Práve skrz jeho čisté a úprimné oči sme zbadali všetok ten zmätok. Odkryl nám obraz hlúpej materiálnosti, ktorou si vysádzame záhrady a ktorá je naším každodenným prostriedkom k posudzovaniu toho, čo máme a nemáme radi. Ukázal nám čosi, čo stále žije v našom vnútri utláčané sociálnymi i morálnymi potrebami. Jedine Exupéryho myšlienky zo zjednodušeného sveta môžu inšpirovať svojím posolstvom takou nevnucujúcou pravdou. Nikoho nepresviedča, nerebeluje v spoločnosti. Nie, len jednoducho inšpiruje. Malý Princ je malá knižka v ruke, ale veľká na srdci.

                                                                                                                                                                                                                                Patrik 

Čo prináša kniha Malý princ pre dnešnú mládež?

Kniha Malý princ je ako biblia. Môžete ju čítať dookola, a aj tak sa vám zakaždým zdá, že čítate niečo úplne nové. Čítate ju ako dieťa, ako teenager, ako dospelý a zakaždým vo vás vyvoláva úplne iné pocity či pohľady na život, ktorý vediete.

Niekedy strany len prejdete a ani sa nad nimi nepozastavíte, niekedy zase strávite aj desiatky minút rozmýšľaním, či to nenapísal autor práve o vás.

Život mladého človeka je ako miska váh, jeden deň prevažuje jedna vlastnosť, no na druhý sa stratí a prichádza nová. Takto to je stále dookola. A práve preto je kniha Malý princ tak podobná každému z nás. Je ako miska váh, s ktorou sa každý deň môžeme stotožniť alebo ju jednoducho zatvoriť a odložiť do skrine, pretože tam náhodou „pribudlo“ niečo, čo je nám až priveľmi podobné a samozrejme sa nám to prestáva páčiť.

Množstvo silných myšlienok, ktoré mi nedovoľuje nespomenúť, znázorňujú ľudí bez toho, aby sme si to uvedomovali. „Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom nové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú...“

Ak by sme otvorili oči a pozreli sa okolo seba, uvideli by sme, že sa ľudia ženú. Ženú sa a v jednom kuse nevedia za čím. Jeden deň do práce, druhý zasa na nákup, atď, atď. No všetkým unika pravá podstata, za ktorou už nie je čas sa hnať.

Táto kniha mladým ľudom dáva to, čo sami chcú. Dáva im len to, čo sú schopní v sebakritickom myslení prijať. To, čo im ich ego dovoľuje vidieť a čo chcú pochopiť.

No s istotou viem, čo by si mal mladý človek z rozprávky o Malom princovi od Antoine de Saint-Exupéryho zobrať. Je to pohľad malej líšky, ktorá je rovnaká ako jedna zo stotisíc líšok na svete tak, ako je aj Malý princ jeden zo stotisíc malých chlapcov na svete.

Lásku. Lebo tajomstvo líšky je veľmi jednoduché: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné...!“

                                                                                                                                                                                                     Daša