Unikal mi život každým dňom,

snažím sa nájsť aspoň kúsok šťastia v ňom.

Dlho som to šťastie v druhých ľuďoch hľadala,

ale nie som ja sama to šťastie, po ktorom som tak dlho bádala ?

Ja som ten kvet, ktorý tak krásne kvitne na jar,

presne ten kvet, ktorý zase v septembri čaká na svoj vlastný kar.

Keď zvädnem, kúsky mňa sú odviate silným vetrom, 

aby som potom na jar svoje nové, silné, kvitnúce ja zahalila červeným svetrom.

Týmto svetrom sú moje nové listy a ostne,

cez ktoré mi už neublíži len tak niekto bezstarostne.

A sľuby vyslovené v ukrutnom daždi,

zmyté budú dolu kanálom už n a v ž d y...