Keď sa spoja fantázia a vnímavosť, môže sa aj obyčajná prechádzka jarnou prírodou zmeniť na výnimočný zážitok. Vo svojej slohovej práci Prechádzka jarným lesom sa oň s nami podelí žiačka 7. ročníka Tatiana Mrenicová.

    Prechádzka jarným lesom

     Keď sa prechádzam jarným lesom, zelená farba mi hrá pred očami. Vtáčiky už oznamujú jar. Zobúdzajú sa motýle a iný drobný hmyz. Matky s mláďatami sú už na materskej. Stromy si obliekajú zelené šaty. Kvety už ukazujú svoju tvár, snežienky vždy ako prvé. Pani Jar vôňami vôbec nešetrí, všetko je také svieže. Pani Jar vystrieda Pani Zimu, sneh a mraky vystrieda slnko a tráva. Akoby les niekto odklial, všetko ožíva. Kde sa pozriem, tam je život. Stromy otvárajú hotely pre vtáky, ktoré sa vracajú do rodnej krajiny, späť sú aj lastovičky a hneď si vybaľujú kufre. Včely sa budia a pripravujú továreň na výrobu medu. Medvede už odkladajú periny. Lesné chaty už odložili snehové čiapky. A to všetko vďaka Pani Jari, je to krásna žena. Jej zelené vlasy sú ozdobené kvetmi, šaty má zo stromových lístkov. Mejkap je z kvetového peľu, oči má žlté ako tulipány. Na jar aj slnko vychádza skôr, aby sa mohlo kochať krásnou krajinou, posiatou kvetmi. Deti sa radujú, robia si kvetové vence. Jazerá a rieky už rozmrzli, ryby si plávajú kade-tade. A takto to býva každú jar, a aj bude, kým pani Jar nevystrieda Pán Leto.

Tatiana Mrenicová, 7. ročník