Deň detí

Každý rok okolo prvého júna organizujeme pre deti z našej časti dediny deň plný hier a zábavy. V organizačnom tíme je môj tato, ujo Maťo, ujo Vlado a ja.

Klasickými súťažami bývajú: preteky vo vození detí vo fúriku, slalomový beh medzi fľašami, hod loptou do plechoviek a prekvapenie. Tým prekvapením bolo tento rok streľba guľôčkovou pištoľou do terča. Veľmi som sa tešil na túto disciplínu, pretože mám takúto pištoľ doma. Veril som si, že porazím všetkých súťažiacich. Prišiel za mnou môj tato a navrhol mi, aby som si to vyskúšal. No ja som s tým nesúhlasil, nakoľko som si myslel, že mňa nemôže nikto poraziť. A tak som si vyrobil terč, ktorý som zavesil na bránu a začal som strieľať. Pif-paf a netrafil som ani jednu. Nevedel som, prečo mi to stále nejde. A tak prišiel za mnou tato a spýtal sa ma, ako sa mi darí. No ja som sa mu musel priznať, že mi to vôbec nejde. Rozmýšľali sme, kde asi môže byť problém. S tatom sme celú pištoľ rozobrali a znovu poskladali. Prišli sme na to, že problém bol v povolenom mieritku. Potom som z pištole pif-paf ešte pár rán, ktorými som sa trafil do čierneho, ako sa zvykne hovoriť. Bol som si istý, že som pripravený na súťaž. Keď nastal ten deň, hrdo som sa blížil k miestu súťaženia. Podarilo sa mi trafiť len 3 z 5 rán. V súťaži som skončil tretí. Bol som zo seba sklamaný. A povedal som si, budem celý rok trénovať, aby som to lepšie o rok vedel.

O rok neskôr sme si túto disciplínu zopakovali. Tentokrát som trafil 5 rán z 5. A vyhral som túto súťaž. Teraz viem, že ak chcem byť v niečom dobrý, musím veľa trénovať.