Straty

Raz, v jeden pracovný deň, keď bola posledná vyučovacia hodina, sa mi stala síce nemilá, ale zase nie ani najhoršia vec.

Posledná hodina v stredu – fyzika - ubehla veľmi rýchlo a mohli sme už ísť domov. Pri skrinke som znervóznel, pretože som si asi zabudol kľúče. Mal som nádej, že budú aspoň v taške, no žiaľ, neboli. Hovoril som si: ,,Prečo, prečo a kde?´´ Išiel som s nádejou, že ich nájdem v učebni fyziky. ,,Ale, nie!´´ povzdychol som si, pretože učebňa bola zamknutá. Ale zachoval som si chladnú hlavu a nepodľahol som panike. Ale vtom som uvidel pána učiteľa a opýtal som sa ho, či by mi nepožičal kľúče od učebne fyziky. ,,Ale to si treba skontrolovať na konci hodiny, či vám niečo nechýba! No tak poď!´´ odpovedal. Ale nádej netrvala dlho, pretože som ich nenašiel ani tam. ,,Tu nie sú! Tak kde potom môžu byť?´´ pýtal som sa sám seba. S malou nádejou som si myslel, že aspoň v našej triede budú. Zase tam neboli, no dostal som nápad. Otvoril som tašku, vytiahol peračník a otvoril som ho. ,,Konečne!´´ zvolal som nadšene, keď som ich našiel. Pozrel som sa na hodiny a povzdychol som si: „Pol druhej?!´´

Rýchlo som utekal domov, ale na chodníku – pred školou som stratil rúško...