Jarné prázdniny v Jasnej

Budúci týždeň sú jarné prázdniny. Tak ako každý rok, tak aj tento sa pôjdeme lyžovať do Jasnej s mojou najlepšou kamarátkou Sandrou a jej rodinou.

Sandra je milé štrnásťročné dievča s dlhými hnedými vlasmi. Má dvoch súrodencov, brata Jožka a sestru Natáliu. Bývajú v dedine neďaleko od nás. So Sandrou máme za domácu úlohu zo slovenského jazyka napísať príbeh. Mne ani jej nič nenapadá. V duchu som si povedala: „Ach, tak sa mi nechce! Nechápem, prečo si nemôžeme aspoň cez tie prázdniny oddýchnuť, “sťažovala som sa jej. Nakoniec sme sa rozhodli, že to už necháme tak a potom niečo vymyslíme. Museli sme sa baliť do Jasnej. Vždy, keď tam prídeme, očarí ma krása prírody a okolia. Pri chatke, kde sme ubytovaní, tečie malý potôčik ktorý lemujú mohutné stromy, väčšinou ihličnaté. „Už sme tu!“ povedala mama. Vytiahli sme kufre z auta, rozdelili sme si izby a hneď sme trielili na svah. Ani na jedlo sme nečakali. Ja a Sandra sme sa prvýkrát odvážili ísť na lanovku samé. „Veď už sme veľké,“ povedali sme rodičom, „my to vládneme!“ Konečne lyžovanie! No netušili sme, že sa stane niečo nečakané. Po hodinke oddychu sme išli opäť na lanovku, ale tá začala s nami nečakane drnčať. Hýbala sa zo strany na stranu. Kričali sme na plné hrdlo: „ Ááá, pomóóc!“ Veľmi sme sa báli a nevedeli čo robiť! Čakali sme veľmi dlho, kým nám nepomohli záchranári. Našťastie všetko dobre dopadlo. Stáli sme na zemi.  Bol to neopísateľný pocit!

Po návrate do hotelovej izby som skríkla na Sandru: „Už mám nápad na príbeh!“