Škola v prírode - Strašidelná noc

Na večeri sme sa všetci stretli. Aj ja s mojimi spolubývajúcimi spolužiakmi, Vladkom a Šimonom. Vladko bol múdry a šikovný, aj keď bol trošku nízky, ale aj tak bol to môj kamarát. Šimon bol zábavný, vysoký, nie všetko mu išlo, ale v mnohých veciach bol šikovný.

Po večeri sme išli na izbu. Vôkol nás už sadala tmavá noc. Pani učiteľky nám prišli popriať dobrú noc, a povedali nám, že si môžeme ešte pozrieť trochu telku alebo prečítať si knižku a potom máme ísť spať. Ja a Vladko sme ležali na dvoch posteliach pri sebe a pozerali televíziu a Šimon ležal oproti nám a čítal si knižku so svietiacimi okuliarmi. V televízií šiel hokej. Sledovali sme ho a fandili sme. Keď Šimon začal čítať knihu tak si nastavoval okuliare a začali blikať. Zľakli sme sa. Čo to?! Vonku sú policajti a niečo sa stalo??? A Šimon sa spoza knižky smial. Zľakli sme sa preto, lebo keď sme sledovali hokej a zrazu začne niečo blikať, na čo nie sme pripravení, tak sa človek zľakne. A potom sme sa opýtali Šimona: "Prečo sa smeješ?" A jeho odpoveď bola: "To blikali moje okuliare!" Porozprávali sme sa o tom, čo sa stalo, smiali sme sa a išli sme spať.

Ale zrazu sme počuli záhadné búchanie na dvere a všetci sme sa zľakli. Tak sme vstali a pomaly sme sa približovali k dverám. Ale začalo blikať svetlo a na 10 sekúnd zhaslo a potom sme otvorili dvere a bol tam náš kamarát Danko, ktorý len nevedel zaspať. Tak sme ho pustili dnu, pustili sme na chvíľu televíziu a šli sme si dať nejaký keksík alebo cukrík. Ale čo sa stalo? Šimon odtrhol rúčku zo šuflíka. A potom nám to chvíľu trvalo, kým sme sa do neho dostali. Potom sme sa najedli a šli sme spať a Danko šiel na svoju izbu. Hlavne, že nakoniec všetko dobre dopadlo.