26. septembra sa spolu s prvými lúčmi jesenného slnka stretla 10-členná skupinka pred vchodom do našej školy, ktorú videla tento týždeň prvý aj poslednýkrát. Všetci sme cítili to isté, nervozitu miešajúcu sa s očakávaním. Aké je Dánsko? Čo tam uvidíme a zažijeme ? A už o pár hodín sme mali niektoré z odpovedí na naše otázky poznať.

Po posledných kontrolách, či sme nič nezabudli, a poslednom vážení spoločného kufra sme z chladného vonkajšieho vzduchu vstúpili do tepla autobusu spolu s našimi dvoma profesorkami, Andrejkou Krupovou a Louise Ellen Kocianovou, ktoré absolvovali toto dobrodružstvo spolu s nami.

Po hodinovej ceste rannou hmlou sa pred nami objavila žiarivá budova bratislavského letiska. Veľké písmená DEPARTURES nad nami otvárali dvere prvej skúške našej cesty - prejsť všetkými kontrolami a nastúpiť na lietadlo.

K všeobecnému nadšeniu meškal náš odlet len polhodinku a o jednej sme už za hukotu motorov stúpali nad mraky v ústrety Kodani. Tamojšie letisko nás prekvapilo nielen veľkosťou, ale aj pohyblivými pásmi urýchľujúcimi presun po dlhých chodbách až k výdaju batožiny. Odtiaľ naša cesta pokračovala ďalšie dlhé hodiny spojené s prvými pohľadmi na upršanú dánsku krajinu za oknami vlaku. Široké polia a malé dedinky striedali mnohé mosty kľukatiace sa ponad rozbúrené more a vysoké veterné turbíny čnejúce priamo z vodnej hladiny. Až nakoniec náš vlak pozvoľna spomalil a nám sa naskytol prvý pohľad na mestečko Nykøbing na ostrove Falster na samom juhu Dánska.

Unavení z cesty sme o ďalšiu hodinu dorazili do hotela Old Fruen v prímorskom meste Marielyst, ktoré sa veľkosťou a počtom obyvateľov podobalo Hlohovcu (až teda na pár detailov, napríklad krásna piesková pláž). Ďalej sme už nestrácali čas a pomaly sa chystali na spánok, pretože nás čakali náročné 4 dni v tomto krásnom zelenom kráľovstve.

V utorok sme spoločne so zástupcom riaditeľa Christianom a dvoma jeho žiačkami Sophie a Isabellou zo Sophieskolen objavovali zákutia a prírodu na ostrove. Naše ráno sa hneď začalo varovaním Christiana, že sa máme obliecť čo najteplejšie, pretože nás čaká mrazivý deň vonku. Jeho odporúčanie sme si vzali k srdcu, no aj tak sme poriadne premrzli už na prvej zastávke našej cesty, ktorou bol najjužnejší bod Dánska - Gedser. Počas krásnej, no veternej prechádzky po pláži s farebnými kamienkami sme sa dozvedeli mnohé zaujímavé príbehy o tomto mieste. Dokonca sme (po Christianovej demonštrácii, že je naozaj jedlá) ochutnali aj malú zelenú rastlinku podobnú riasam s kožovitými listami, ktorá rástla po okraji pláže (a bola na naše prekvapenie celkom chutná). Poprechádzali sme sa očarujúcim lesom, v ktorom sme videli starodávne hrobky z kameňa. Tie boli akoby vrastené do hustého machu pokrývajúceho väčšinu pôdy. Vypočuli sme si aj príbehy a legendy z dánskej mytológie.

Na obed sme sa zastavili v našej partnerskej škole Sophieskolen, aby sme si trochu oddýchli a zohriali sa. Veľká tehlová budova nás uchvátila ešte predtým, než sme vôbec vošli dovnútra. A v nej sme sa ocitli na úplne inej školskej chodbe, než na aké sme zvyknutí...všetko žiarilo žltou farbou a cez strešné okná prenikalo veľa prirodzeného svetla dole na široké drevené schody, klavírne krídlo, knižnicu a jedáleň. Zamierili sme po ďalšom točitom schodisku do rozľahlej zborovne, kde sme si vychutnali náš obed: mäsové sandwiche s množstvom zeleniny.

Poobedie sme začali prehliadkou školy, ktorá nám úplne vyrazila dych... priestranné moderné laboratóriá, hudobné učebne, veľká vnútorná telocvičňa a vonkajšie športové ihriská, miestnosť na hodiny varenia, stolný tenis... Zo Sophieskolen sme sa pobrali na prehliadku mesta Nykøbing. Ku koncu dňa sa dažďové mraky trochu stiahli a odhalili jagavú dúhu nad malým prístavom, popri ktorom sme išli na večeru. Na izby sme sa vrátili po západe slnka a rovnako unavení ako deň predtým, no s novými spomienkami a zážitkami.

V stredu ráno sme sa zobudili na opatrné lúče slnka a pokúšali sme sa (spočiatku celkom neúspešne) nájsť autobus do Nykøbingu, čo sa ukázalo ako nesplniteľný cieľ aj po ďalšie dni. Nakoniec sme sa teda znova ocitli v Sophieskolen, no tentoraz bola plná čulého ruchu príprav rôznych projektov, ktoré mali byť v rámci Science Week-u vo štvrtok prezentované pred celou školou. Prešli sme rôznymi triedami, kde sa nás ujali študenti a študentky aby nám predstavili nápady, na ktorých pracovali. Mali zadané rôzne témy, ako znečisťovanie, globálne otepľovanie a ďalšie. Po obede sme sa presunuli naspäť do Marielystu a mali sme voľný večer, aby sme mohli lepšie spoznať toto mestečko a oddýchnuť si.

Najskôr sme sa vybrali v malých skupinkách pozrieť more a pláž, ktorá je jednou z najkrajších v Dánsku a v lete obľúbenou dovolenkovou destináciou. Prekvapilo ma, že more bolo dokonca o trochu teplejšie ako vonkajšia teplota a dosť rozbúrené. Trblietavé vlny sa trieštili o mólo, na ktorom sme stáli a snažili sa zahliadnuť nemeckú pevninu, ktorá mala byť za pekného počasia vidieť. Prešli sme sa námestím a uličkami mesta, pozreli obchody a za nádherného západu slnka sme sa vrátili na hotel.

Ďalší deň sme navštívili dve gymnáziá Teknisk Gymnasium a Katedralskole, kde sme mali možnosť pozrieť sa aj na vyučovanie.

V Teknisk Gymnasium (technické gymnázium) pre nás pripravili zaujímavú aktivitu- rozdelili nás do tímov a súťažili sme v stavaní rakiet z pet fliaš. Mali sme vytvoriť na fľaše originálny design z farebného papiera a potom sa presunúť von naše výtvory vystreliť do vzduchu. To sa ukázalo ako úžasné spojenie zábavy s vedou. Škola bola rovnako moderná ako Sophieskolen a najviac nás zaujala 3D tlačiareň, na ktorej si študenti mohli tlačiť rôzne modely a komponenty do svojich školských projektov.

Katedralskole bola veľká červená tehlová budova v anglickom štýle čnejúca medzi stromami a množstvom zelene okolo. Keď sme prichádzali, okamžite nás upútala malá kupola na vrchole školy. Ako sme sa dozvedeli, je to observatórium, ktoré využívajú na hodiny astronómie a majú k dispozícii aj 2 teleskopy, s ktorými študenti môžu počas hodín sledovať nočnú i dennú oblohu. Z vrchu je nádherný výhľad na celý areál Katedralskole a aj Sophieskolen, ktorá je hneď v susedstve.

Na chodbách boli umiestnené malé skupinky pohodlných sedačiek a stolíkov, kde študenti trávili prestávky alebo sa učili. Škola je taktiež bezbariérová a veľmi moderná - s nabíjacími stanicami na elektrické autá a solárnymi panelmi. Pri vstupe bola veľká interaktívna tabuľa, na ktorej sa ukazovali rôzne oznamy a tiež odkaz pre nás: Vitajte, slovenskí študenti.

Mali sme možnosť zúčastniť sa hodiny náboženstva a spoločenských vied a tiež sme nazreli do "spoločenskej miestnosti", ako volajú priestor veľkosti menšieho divadla s pódiom, oponou, hľadiskom, vrchným balkónom a klavírom.

Tento deň sme zakončili prechádzkou po Nykøbingu. Pred nami bol už len piatok, ktorý sme mali stráviť v hlavnom meste a poobede letieť domov. . Ani sa mi nechcelo veriť, ako rýchlo tento týždeň ubehol. Ani sme sa nenazdali a už sme tu mali posledný deň.

Ráno sme odchádzali skoro, aby sme mali čo najviac času na objavovanie Kodane. Na stanici v Nykøbingu sme sa stretli s našimi sprievodkyňami, Sophie a Isabellou, ktoré s nami zostali, až kým sme nešli na letisko. Cesta vlakom ubehla prekvapivo rýchlo a o pár hodín sme pred nami zbadali predmestie Kodane. Z hlavnej stanice sme sa vydali okolo zábavného parku Tivoli historickým centrom mesta až ku kráľovskému palácu. Sophie a Isabella nám rozprávali o histórii mesta a o pamiatkach, ktoré sme videli cestou. Pozreli sme si výmenu stráží a pokračovali smerom k prístavu Nyhavn, známemu farebnými domčekmi pozdĺž kanála, kde kotvili lode.

Tu sme sa zastavili na waffle a hot-dogy a, samozrejme, spravili sme milióny fotiek rozprávkového miesta. Naše cesta ďalej smerovala k Round Tower. Veži, na ktorú namiesto schodov vedie dlhý točitý chodník, keďže tam hore v minulosti chodili na koňoch. Bol z nej nádherný výhľad na hlavné mesto Dánska.

Pomaly sme sa museli pobrať na letisko. Ale ešte predtým sme predsa stihli zastávku na ulici plnej suvenírových obchodíkov a nakúpili darčeky. Prišiel čas, kedy sme sa museli rozlúčiť s dievčatami, ktoré sa už od prvej chvíle stali našimi kamarátkami a boli tu s nami počas celého pobytu. Na stanici sme si vyzdvihli kufre a po pár hodinách a bezpečnostných kontrolách sme už stáli pred naším lietadlom.

Vtedy nám pomaly začalo dochádzať, že tento úžasný Erasmus, toto naše spoločné dobrodružstvo naozaj končí a vraciame sa naspäť domov. Smútok, ktorý sme zrazu cítili, sa rozplynul, keď mraky nad letiskom odhalili ďalšiu žiarivú dúhu tiahnucu sa ponad letisko, akoby sa s nami Kodaň rozlúčila a želala šťastnú cestu. Dvere sa zavreli a ako noc ubiehala za oknom, mesiac nám svietil na cestu až do Bratislavy. Unavení, no šťastní sme zase nastúpili do autobusu na už záverečnú časť našej spoločnej výpravy do neznáma.

Som rada, že som mohla byť súčasťou tohto výnimočného projektu a mala som možnosť spoznať toľko nových úžasných ľudí a krajinu takú zaujímavú a očarujúcu, ako je Dánsko. Myslím si a dúfam, že tieto spomienky s nami zostanú už navždy a budeme na tento týždeň radi ešte dlho spomínať...