Bolo to dávno, ešte keď vládli grófi a králi. Stalo sa to v Londýne vo veľkej dedine, na konci ktorej, mal panstvo gróf Erik Phantomhive a pani Margret Phantomivová. Pán Phantomhive bol veľmi dobrý človek a s pani Phantomhive mali spolu dieťa. Dali mu meno Ciel Phantomhive.
Keď Ciel Phantomhive dovŕšil desať rokov, vypukol požiar v celom jeho dome. Niekto ho založil. Ciel len tak bežal po celom dome, ale nemohol nikde nájsť svojich rodičov. Už vedel, že je po všetkom, ale od smútku hovoril všetky kliatby a zaklínadlá, až sa napokon pred ním zjavil démon a pýtal sa ho: ,,Ako sa voláš?“. Ciel odvetil: ,,Ciel. Ciel Phantomhive“ . ,,Dobre. Čo odo mňa chceš?“. A Ciel si žiadal tri želania: 1. ochranu, aby ho nik nezradil; 2. maximálnu poslušnosť a 3. nikdy neklamať. Bol dedičom grófa, tak by mal vyzerať ako... "Komorník," povedal Ciel, "budeš teda môj vrchný komorník." Démon sa usmial a premenil sa na elegantného komorníka s čiernym sakom, topánkami a nohavicami. Mal na pravej ruke tetovanie, ktoré si zakrýval čisto bielymi rukavicami. Démon si zvoli také niečo ako mal Ciel na pravom oku. Tetovanie bola poznávacia značka, aby ho mohol kedykoľvek a kdekoľvek nájsť. Démon ho síce zachránil, ale na oplátku si zoberie jeho dušu.
Ako už vieme, Ciel chce len jedno. Pomstu! Zatiaľ, kým ho démon bez škrabanca vyviedol, spoza rútiaceho sa domu, Ciel si bol vedomý, čo urobil. Vyšli von a pred nádherným západom slnka sa ho maličký Ciel pýta: ,,Hej, démon ako sa voláš?“
Démon na to: ,,Ako len chcete mladý pane“.
"Dobre budeš sa volať Sebastián!"
,,Dobre. Odteraz ma volajte Sebastián.“
"Tak sa volal predchádzajúci komorník?" pýta sa démon.
Ciel na to: ,,Nie, tak sa volal môj pes.“
A démon si pomyslel, akému rozmaznanému faganovi to padol do rúk.
Potom povedal Sebastián pokojným hlasom: ,,Pane mali by ste ísť dovnútra, lebo nachladnete.“
Ciel povedal rozčúlene: ,, Čože, práve som vyšiel z horiaceho domu a mám ísť zase dovnútra!?“
Ale ako sa Ciel obzrel, za ním stál nádherný a postavený úplne nový dom.
Komorník vraví: ,,Pane sľúbil som, že nebudem klamať a ja svoje sľuby plním“. Ciel si len tak pomyslel, čo za čary sa tu dejú. Ako vkročil do vnútra, tak ho Sebastián posadil za stôl. Prestrel ho a vzápätí sa pred ním zjavil nádherný švédsky stôl.
Ciel prekvapene pozerá a vraví: ,,Sebastian už to radšej nikdy nerob! Nebudem riskovať, že to niekto uvidí!“.
Sebastian vraví: ,,Mám to robiť jedno po druhom ako človek?"
Ciel na to hodí drzú odpoveď: ,,Áno keď to bude potrebné“.
Ciel si zobral do ruky vidličku a ďobol do kúska mäsa, ktoré bolo pred ním. Vyzeralo, že je čerstvé a bez váhania si Ciel napichol na vidličku jeden kúsok a strčil do úst. ,,FUJ!“ Pomyslel si a rýchlo to zapil čistou vodou.
"Môj pane, je všetko v poriadku?" pýta sa Sebastián.
Ciel mu odpovedá: ,,Je to mastné, slané a štipľavé!"
,,Prepáčte ja mám trochu iný zmysel pre chuť nie ako ľudia,“ povedal Sebastián.
Od nervov vstal Ciel zo stoličky a povedal: ,,Idem spať!“.
A Sebastián na to: ,, Ah, pane, ale...“.
,,Žiadne ale, idem spať a koniec!“ vraví Ciel. Otočil sa chrbtom s divným výrazom v tvári.
,,Ako si želáte pán môj“.
Ciel si ľahol hladný do postele. Zrazu medzi dverami sa objavil Sebastián s vozíkom. Ciel zvedavo nakukol spod deky a zbadal tam porcelánový hrnček a veľkú sklenenú fľašu medu.
Sebastián mu vraví: ,,Pane, musíte niečo zjesť, nedovolím, aby ste spali hladný“.
,,Ja to nechcem, určite to bude niečo nechutné ako tá večera“.
,,Nie,“ vraví Sebastián, ,,zohrial som iba mlieko a nič iné som do neho nepridal.“
,,Prečo nie aj med?"
"Mne strýko vravieval, že je to zlé na zuby.“
,,Tak to od zajtra budem robiť taktiež,“ vraví Sebastián.
Ciel si váhavo zobral do rúk porcelánový hrnček a odpil si. Cielovi to veľmi zachutilo a ani nie za desať sekúnd to mal vypité. Sebastián pomaly odchádzal a Ciel ho prerušil pri pochode ku dverám.
,,Sebastián?“
,,Áno?"
,,Mlieko bolo chutné,“ vraví Ciel.
,,To rád počujem“. Odvetil Sebastián.