Išla sova Huhu na prechádzku do lesa a tam stretla mačku Lilu. „Ahoj sova, ja sa volám mačka Lila.“ „Ahoj mačka Lila, ja sa volám sova Huhu. Poď so mnou.“ A išli ďalej. Tam stretli myšku Hryzku. „Ahoj sova a mačka, ja sa volám myška Hryzka.“ „Ahoj myška Hryzka, my sa voláme sova Huhu a mačka Lila.“ A išli ďalej. Kde sa vzal, tu sa vzal, pred nimi stojí obrovitánsky hrad. Neskoro si všimli, že pred tým hradom stojí obrovitánska stena. A na tej stene bol zvonček. Myška Hryzka naň zazvonila. Keď naň zazvonila, otvorila sa obrovitánska brána. „Pozrite sa všetci, tá brána sa otvorila!“ Sova a myška sa pozreli: „Váv, váv, váv!“ „Ideme dnu?", spýtala sa sova Huhu. „Áno, poďme“. Povedala mačka Lila. A tak sa aj stalo. Keď tam boli uvideli samé zlato. Bol tam aj zlatý strom, zlatý syr a zlaté mliečko. Dokonca tam bola aj zlatá telka. Vpodstate bolo všetko zlaté. „Poďme von!“, povedala myška Hryzka. A tak aj bolo. A keď boli von, pred nimi stojí malý zajačik. Pred zajačikom malá mrkva a zajo si ju zobral. A už je koniec.

Autor textu: Lenka Beňušová /II.B/