V jedno teplé búrkové popoludnie sme sa vybrali my, deviataci,  do Banskej Štiavnice na posledný spoločný výlet.  Samozrejme, sa našou milou triednou učiteľkou. Čo by to bol za výlet, keby sa začal dokonale, presne podľa plánu?

    Do vlaku sme nastúpili v stredu poobede (5.6.2019) parádne zmoknutí, ale o to viac vysmiati. Plní očakávania sme si užívali cestu tam.

    Ako prvé v Štiavnici na nás vyskočila stanica, ktorá nás veľmi nenadchla. Avšak neskôr každý žasol nad starobylým a mestským pôvabom slovenských Benátok. Každá ulička, každá budova, všetko, okrem nemenovaného supermarketu, bolo očarujúce.

    Našim nohám sa to už trochu menej pozdávalo - predsa len, my sme boli hore a všetko zase dole. Hneď v prvý večer sme sa vybrali to tam preskúmať pod vedením triednej učiteľky. Zbadali sme dom Sládkovičovej Maríny a aj sochu Andreja Kmeťa.

    Na druhý deň sme sa neúspešne pokúšali dostať na Starý zámok. Minimálne päťkrát sme sa stratili v meste, ktoré tvorí jedna hlavná ulica a zbytok sú malé, už len veľmi malé uličky. Ale nakoniec sme sa tam predsa len dostali. Neskôr sme opäť šľapali do kopca preskúmať bane. Oplatilo sa.

    Cieľom tretieho dňa bola návšteva Banskoštiavnickej botanickej záhrady. Potom väčšina  z nás odišla na kúpalisko do Vyhní, ale nejakí šťastní jedinci zostali v Banskej Štiavnici, aby lepšie spoznali toto krásne mestečko.

Na štvrtý a zároveň posledný deň sme navštívili Kalváriu a Nový zámok, ktorý stojí veľmi vysoko. Ledva sme zišli  z kopca, už nastal čas rozlúčky. Ale ešte sme mali nejakú tú hodinku čas poslednýkrát si poobzerať nádherné okolie.

Aký bol teda náš posledný spoločný pobyt mimo  školských lavíc? Plný chodenia, smiechu a zábavných nocí. Skvelý!