Jedného dňa, keď sme prišli domov, na dvore nás čakalo prekvapenie. Našli sme tam veľkú bielo-čiernu mačku. Mysleli sme si, že niekomu patrí, tak sme sa pýtali všetkých susedov, ale nikomu nepatrila. Aj keď sme neplánovali mať mačku, nechali sme si ju. Mala choré očko, tak ju starká s tatom zobrali k zverolekárovi, aby sa vyliečila. A tam sme zistili, že je to kocúr. Dali sme mu meno Nivko, lebo bol z Dobrej Nivy. Bol veľmi pekný, prívetivý, mali sme ho veľmi radi. Asi po štyroch rokoch začal chorľavieť.

     Síce sme ho liečili, ale veľmi zoslabol. Jedného dňa sa nám Nivko stratil na dva dni a tu nás čakalo ďalšie prekvapenie. Vrátil sa domov, ale asi aj so svojím potomkom, pretože bol presne taký istý ako on.

    Po nejakom čase nám Nivko uhynul. Ale kocúrika, ktorého k nám doviedol, máme doteraz.

Adam Danko 5. ročník