Čas beží ako voda. 5 rokov uplynulo ako 1,2,3... Patrí sa v takejto chvíli obzrieť sa späť a hodnotiť: Kde sme boli pred piatimi rokmi? Kde sme teraz? Som spokojný? Predstavoval som si to nejako takto? Je to úspech? Je to sklamanie? Stálo mi to zato? Aké chyby som urobil? Môžem povedať, že som na niečo hrdý alebo že v tomto a v tomto som sa prekonal a lepšie by som to neurobil ani teraz? Nedal som do toho málo? Nedal som do toho až príliš veľa? A čo doma? Nezanedbal som kvôli tomu niečo / niekoho / niektorých? Vynechávam otázky typu: Ako ma vidia po piatich rokoch tí druhí? Čo si o mne myslia? Prečo?

V minulosti ma dosť zaujímalo, čo si o mne myslí moje okolie. Časom som ale dospel k záveru (a riadiaca pozícia ma v tom len utvrdila), že pohľad druhých nie je taký dôležitý ak ten vlastný! Keby som bol „rodený“ diplomat, predchádzajúcu vetu by som z úst asi nevypustil, lebo rodený diplomat vie, že takéto vyjadrenie ľudí „dráždi“. A ľudí dráždiť netreba. Ale ja až taký diplomat nie som. Nie som ani žiadny populista, ktorý rozpráva ľuďom to, čo chcú počuť. Takže kľudne ešte raz poviem: pohľad druhých nie je taký dôležitý ako ten môj! Prečo tento poloarogantný postoj? Lebo...:

1. Druhí tvoj život neprežívajú, nevidia pozadie tvojho konania.

Môžeš vysvetľovať a obhajovať svoje kroky ako len chceš. Môžeš hovoriť aké to bolo ťažké a koľko ťa to stálo námahy, koľko vecí muselo ísť bokom piatok-sviatok. Ale, kto nebol v tvojej koži, aj tak úplne nepochopí. ... Tvoj okolitý svet sa skladá iba z ľudí...:

a) ktorí sa budú úprimne snažiť ťa pochopiť. Dokonca budú presvedčení, že ťa chápu. Ale ver, aj tak úplne nechápu... :) Sem patria aj ľudia, ktorí ťa majú naozaj radi;

b) ktorí ťa nepochopia, lebo im je to jedno (to ale ešte automaticky neznamená, že ťa nemajú radi :);

c) ktorí ťa nepochopia, lebo nechcú. Nechcú, lebo sa im to nehodí. A nehodí sa im to, lebo ťa z nejakého dôvodu nemajú radi. Alebo sú z princípu neprajní. Alebo závidia (aj keď častokrát sami nevedia čo). Alebo sú jednoducho zakomplexovaní. Alebo tvoje konanie je v rozpore s ich osobnými záujmami;

d) ktorí ťa nepochopia, lebo tomu nerozumejú. Sem patria aj tí, čo si myslia, že iba sedíš na stoličke, buzeruješ všetkých dookola, všetko ide samo alebo všetko za teba spravia iní;

e) ktorí „chápu“ všetko a vždy za každých okolností, na všetko majú (virtuálne) riešenie (tzv. mentálni „bohovia“ – tým sa v rámci zachovania psychického zdravia treba radšej vyhýbať).

2. Darmo uspokojíš druhých, keď sám so sebou nie si spokojný! ......

Rozumej: Ak nie si vnútorne stotožnený sám so sebou, pozitívne postoje iných k tebe to nevylepšia. Skôr naopak: môžu prehĺbiť rozdiel medzi tým čo vidíš ty a chceš aby bolo videné a medzi tým, čo vidia oni. Popularita alebo uspokojenie druhých vo vzťahu k tebe ťa môže spraviť ešte viac nešťastným. Na svete je (bola) kopa populárnych osobností, ktorých tí ostatní „žrali“, zbožňovali, mysleli si o nich len to najlepšie. A veľmi im záležala na tom, aby to tak bolo. A nakoniec si to aj tak „hodili“... Spokojnosť človeka so sebou samým nemusí kráčať ruka v ruke so spokojnosťou, ktorú vyvolávaš u druhých. Naopak, ak ti až tak nezáleží na popularite u ostatných, stávaš sa slobodnejším vo vzťahu k svojmu konaniu. Viete, uspokojiť všetkých a vo všetkom a presvedčiť ich o svojom postoji je aj tak nemožné.

Najmä keď:

• Robíš zmeny. Niektorí ľudia toto priam neznášajú. Majú radi, keď od nich nič nechceš, nezaťažuješ ich prácou navyše, nerušíš ich kruhy. Lebo im na zmenách nezáleží, resp. vždy chcú, aby ich urobil za nich niekto druhý a tak, aby sa to nedotklo ich komfortu.

• Chváliš len tých, ktorých je naozaj za čo. FATAL ERROR! Dvoch pochváliš, ale ďalší traja to neprežijú! Toto ti neodpustia.

• Riešiš nepopulárne veci. Riešenie „win to win“ (tzn. uspokojenie všetkých strán) ide len sporadicky. Väčšinou si to niekto „zlízne“ a už je zle!

Chcieť uspokojiť všetkých je cesta do pekla. Ak nie je spokojný s vlastnými výsledkami, ale všetci naokolo áno, dačo je zle! Spokojný musíš byť v prvom rade sám so sebou. To, že sú v tvojom okolí ľudia, ktorí spokojní nie sú môže dokonca kľudne znamenať, že si to robil dobre! Toľko moja filozofická časť.... :)

Rešpektujúc moje dva filozofické závery, sa teda pri svojom pohľade späť zameriam na to, ako to vidím ja osobne.

Vstupné podmienky:

.... na vstupe (1.7.2019) neboli najlepšie. Pri nástupe do funkcie na mňa vypadávali rôzni „kostlivci zo skrine“ v podobe chýbajúcich alebo boli neúplných /neaktuálnych dokumentov rôzneho druhu – od Organizačného poriadku, cez Pracovný poriadok, ale aj základné pedagogické dokumenty ako Školský vzdelávací program. Všetko bolo treba prerábať a nastavovať. Zle bol nastavený veľký vzdelávací projekt „Zo školy múdrejší“, s ktorým sme sa mordovali ešte skoro tri roky . Pred začiatkom šk. roka. Doplácali sme aj na jeho neskorú a chaotickú kontrolu zo strany ministerstva, ale aj zle nastavený proces verejného obstarávanie digitálnych technológií. Toto sú veci, ktoré zvonku nevidieť, ale zaberajú podstatnú časť energie a času. Zo školy sa hneď v lete vyviezli dva kontajnery odpadu a vyradených vecí. Stav školského inventáru a majetku bol značne zastaraný (triedy, šatne). Bolo treba riešiť priestory pre zamestnancov. Jedna zborovňa vzhľadom na nástup pedagogických asistentov do školstva jednoducho nestačila. Jej priestory boli príliš stiesnené. Majetok v ŠJ a jej vybavenie si už tiež „pamätalo svoje“. Od 1.9. ma navyše čakali veľké legislatívne zmeny v podobe nového zákona o ped. zamestnancoch, s ktorými sa bolo treba (hlavne papierovo) vysporiadať. Tesne pred začiatkom šk. roka odišiel školník a aj šk. ekonómka. Jednoducho „super“.

Covid:

Po pol roku (február 2020) prišiel Covid. S ním dva roky trápenia. Toto bol najväčší úder pod pás z hľadiska plánov pre nastavenie vyučovacieho procesu. A vyučovací proces je zo všetkých oblastí riadenia školy najdôležitejší. Jeho modernizácia a plánovaná zmena nastavenia filozofie fungovania školy musela ísť bokom. Namiesto toho prišlo nastavovanie online procesu, bez akejkoľvek podpory zo strany štátu. Hlavné podporné a kontrolné organizácie minimálne prvé 2-3 mesiace čušali (NIVAM- hlavný metodický orgán školstva aj Štátna školská inšpekcia). Školstvo sa metodicky riadilo samé! Po návrate do škôl v septembri to bolo ešte horšie. Neustále meniace sa „semafory“: otvoriť....zatvoriť... s testom...bez testu...prezenčné...dištančné...neustále hlásenia na hygienu...Celé sa to skončilo až v júni 2022. Tento čas sme aspoň využili na modernizáciu nemnohých vecí (uvedené na konci článku).

Energetická kríza:

V septembri 2022 sme mysleli, že už bude pokoj. Ale prišla energetická kríza a 3-násobné požiadavky na platby (elektrina, plyn). V prvom roku krízy bola ešte energopomoc, v druhom horko-ťažko po viacerých intervenciách. Čo bude o rok?... Peňazí na prevádzku máme (vzhľadom na stagnujúci - postupne klesajúci) počet detí stále menej. Prevádzkový normatív sa nezvyšuje. Školstva sa asi inflácia a zvyšovanie DPH na tovary a služby netýka. Pre vašu predstavu: na prevádzku školy (bez ŠKD s ŠJ) máme cca 47 000 €. Zálohy za elektrinu a plyn predstavujú cca 30 000 €. Za zvyšné peniaze máte platiť modernizáciu, náklady na vzdelávanie (učebnice, pomôcky, licencie...), telefóny, internet, revízie( len tie „zožerú“ dobrých 2 000€). Treba vedieť čarovať! Niečo ide cez projekty, ale tam je to na dlhé lakte...

Vojna na Ukrajine:

Mali a máme tu ešte aj vojnu na Ukrajine, ale aspoň toto nás obišlo – žiakov z Ukrajiny sme nemali.

Komplexná inšpekcia:

V roku 2024 na jar nás čakala komplexná školská inšpekcia. Chvalabohu, dopadli sme dobre a inšpekciu sme nesklamali. Aj keď vždy sa nejaké chyby nájdu a vždy je čo zlepšovať. Menšie nezrovnalosti by mali byť ešte predmetom následnej kontroly.

Koniec:

Po konci funkčného obdobia sa cítim naozaj uťahaný. V práci som často trávil aj 10-12 hodín, pracovné soboty a nedele „cti“ neboli výnimkou. Škola je malá, ľudí je málo a nie všetko sa dá hodiť na plecia iných. Skôr tomu bolo naopak: na moje plecia išli veci, ktoré bežne riaditelia nerobia (napr. aj tvorba tohto časopisu, zásobovanie, prevádzka šk. webu, sčasti personalistika...). „Najlepšie“ je, keď si zoberiete dovolenku a doma riešite školu, vyvolávate a pripravujete podklady. Aj som zvažoval, či pokračovať. Ale keďže som „baran“ a chcem dotiahnuť to, čo som si predsavzal do reálnej a akej-takej konečnej podoby aspoň vo VZ procese, asi by som nespával, keby som to nechal len tak plávať...Aj keby sa možno mnohí potešili, lebo by mali odo mňa pokoj :). Ale o budúcnosti nabudúce. Najprehľadnejší spôsob zhodnotenia toho čo bolo a čo je teraz bude asi porovnanie systémom „štart-cieľ“. Nikdy som pri stanovovaní mojich cieľov neporovnával našu školu s inými: čo majú, čo robia a my nie alebo naopak. Každá škola má iné podmienky, iných žiakov, iných učiteľov, iné financovanie, iný záujem rodičov a okolia a mnoho ďalších faktorov, ktoré vstupujú do jej momentálneho stavu, charakteru a možností jej rozvoja. Podstatné je zhodnotiť kde sme boli a kde sme (a z toho samozrejme vychádzajú plány do budúcnosti - kde chceme byť). Základným podkladom pre vyhodnotenie je vždy Koncepcia rozvoja školy. V tomto prípade tá za roky (2019-2024). Tam sú nastavené plány, ktoré chce škola dosiahnuť v danom období. Je to dokument, ktorý riaditeľ obhajuje pri svojej voľbe, ku ktorému sa vyjadruje pedagogická rada aj rada školy. Keď sa zmenia podmienky, je vhodné ju pozmeniť (to sa stalo v r. 2021). Koncepciu a jej konečné plnenie sú zverejnené na jej webe v časti „Rada školy“ – šk. rok 24/25.Sú v nej plány pre všetky podstatné oblasti riadenia školy:

- výchovno-vzdelávacia = nastavenie a filozofia VZ procesu;

- personálna = s kým učiť, čo treba zmeniť pre efektívne fungovanie, v akej oblasti zamestnancov dovzdelať;

- materiálno-technická = podmienky vyučovania („staviteľské plány“);

- ekonomická = koľko na to treba a odkiaľ na to vziať;

- spolupráca s partnermi (komunikácia s rodičmi, radou školy, zriaďovateľom, verejnosťou, ich zapájanie do života školy, spolupráca na aktivitách v komunite...);

- riadiaca = vnútorný systém riadenia, napr. prostredníctvom interných dokumentov.

Nedá sa tu popísať a porovnať úplne všetko a niektoré veci jednoducho do tabuľky ani nedáte. V prehľade uvádzam najmä veci, ktoré mali značné rezervy a ich zlepšenie. Prehľad zmien v materiálno-technickom zabezpečení sa sem už nezmestí, preto ho uvediem až v nasledovnom čísle, spolu s predstavením koncepcie rozvoja a plánov v druhom volebnom období.

Takže áno: vzhľadom na podmienky a okolnosti som spokojný! Keď pozriem na tú koncepciu a jej plnenie a všetky tie polená, ktoré boli hodené popod nohy, ja vlastne spokojný som !

Ľ. Jablonský