A je to tu!!! KOŽAZ... 9. 5. 2023 sa tretiaci vybrali na 3 dni do Pieninského NP. Spred brán gymnázia sme odchádzali 6:30h. spoločne s Mgr. Ľ. Minárovou, Mgr. V. Mihálkovou a pani riaditeľkou RNDr. Renátou Kunovou, PhD. Naším prvým cieľom bola Trnava, kde sme nastúpili do vlaku smer Poprad-Tatry. Cesta vlakom nám trvala 4 hodiny a spríjemňovali sme si ju pesničkami a hrou na ukulele. V Poprade sme nastúpili na autobus, ktorý nás odviezol do penziónu Pltník v Červenom Kláštore. Po náročnej ceste sme všetci plní entuziazmu naskákali do raftov a užili sme si hodinový splav Dunajca. Potom nás už čakala výborná večera v podobe parených buchiet a po nej sme mali zaujímavú besedu s horským záchranárom Ing. M. Popovičom (Horská služba Pieniny), na ktorej sme sa dozvedeli ako sa zbaliť na turistiku a ako si vzájomne pomôcť pri úraze v horách. Bolo veľmi dôležité ho počúvať, pretože hneď na druhý deň sme sa vybrali na turistiku.

Už v momente, keď sme zahliadli našu úvodnú trasu, napadla nám známa pesnička od Richarda Müllera – Po schodoch: ,,Výťah opäť nechodí, tak zdolať 13 poschodí, zostáva mi znovu po svojich...‘‘ Veľmi rýchlo sme však zistili, že v porovnaní so slovami z pesničky naša turistika bude oveľa náročnejšie. Prekonávanie prevýšenia 490m sme pocítili na vlastných nohách pri prekročení slovensko-poľskej hranice. Prvý vrchol Sokolica (747 m.n.m) je najkrajšou skalou Pienin, ktorý hneď preveril naše vôľové vlastnosti. Z jej vrcholu sme mali nádherný výhľad na Dunajec, ktorý sme včera splavili. Modrá turistická značka nás doviedla na najkrajší vrch Pienin Tri koruny (982 m.n.m). Bola to najnáročnejšia časť celej turistiky. Po príchode do penziónu nás čakala výdatná večera a zaslúžený oddych vo wellnesse. Tento deň bol síce náročný, ale plný prekvapení a nezabudnuteľných zážitkov.

Všetko pekné sa raz musí skončiť a aj náš dobrodružný KOŽAZ sa pomaly, ale isto chýlil ku koncu. Posledný deň sme raňajkovali ako zvyčajne o 7:45h. Pobalení sme sa autobusom presunuli do blízkeho múzea Červený Kláštor. Tam nás už našťastie nečakala žiadna túra, ale prehliadka s výkladom. Obohatení o poznatky o mníchovi Cypriánovi, kartuziánoch a kamalduloch sme sa vybrali dobyť hrad, konkrétne ten, ktorý sme mali po ceste domov, teda Kežmarský hrad. Očaril nás výhľad na Tatry, ktorý je slovami neopísateľný. Zaujali nás vedomosti o lekárovi Alexandrovi Vojtechovi a o jeho prvotných pokusoch s röntgenovým prístrojom. Program pokračoval prehliadkou námestia v Poprade. Čakala nás dlhá, ale nezabudnuteľná cesta vlakom do Trnavy a odtiaľ autobusom domov. Spoločnými silami sme to dotiahli do úspešného konca, plní nových zážitkov a skúseností. Bez ujmy na zdraví, šťastní a spokojní...