Mirko Krupa zo SXA pozdravuje po 2 mesiacoch mobility Erasmus+ v Belgicku

Ahojte.

Tak sa po mesiaci ozývam znova a môžem povedať, za ten mesiac sa toho veľa zmenilo. Dalo by sa povedať, že som si na život v Antverpách už úplne zvykol. Škola sa tu už stala mojou normálnou rutinou a so spolužiakmi sme sa už celkom dobre skamarátili. Tiež som už so všetkých predmetov v podstate normálne známkovaný, no teda okrem holandského jazyka.

Takisto s ostatnými AFS-študentami sme si už spolu čo to zažili. Príkladom toho môže byť moja narodeninová párty (síce o mesiac oneskorená, ale nevadí), či AFS kemp, ktorého sa zúčastnili študenti z celého Flámska. Aj tam som spoznal kopu nových zaujímavých ľudí so všetkých možných kútov sveta. Taktiež sme boli na jednodňovom výlete v Rotterdame a navštívili sme tam napríklad aj veľmi známi Erasmus Bridge.

Venujem sa tu tiež mojej staro novej záľube-posilňovaniu. Fitko mám hneď pri škole, čo mi dovoľuje zájsť tam skoro každý deň. Nezanevrel som ani na šach a odohral som tu už aj jeden vážny turnaj. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, lebo niekedy sme mali aj dve partie za deň, s tým, že tá druhá začínala o siedmej poobede a tak sa mi neraz stalo, že som hral partiu skoro do pol noci. To malo za následok, že som týždeň potom nechcel šachovnicu vidieť, ale aj tak to bola sranda.

S jazykom sa to už tiež pomaly ale isto zlepšuje. V rodine a v škole sa už začíname viac rozprávať po holandsky a na hodinách už rozumiem oveľa viac ako na začiatku. Aby som to zhrnul, myslím si, že som sa cez to najťažšie obdobie dostal a pred sebou mám už iba tú peknú a zaujímavú časť môjho pobytu. Už sa neviem dočkať, čo tu všetko ešte zažijem.

Čaute. Miroslav Krupa